pondelok, 24. júla 2017

Zo života Kristy | Mini photoshoot

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Ako si užívate leto a prázdniny? Čo máte nové, čo čítate? Pochváľte sa mi!
Ja sa mám dobre. Presne ten typ jednoduchého šťastia z jednoduchých vecí. Ako to, že vonku za oknami prší a ja môžem počuť šum dažďa. Že som v teple svojej izby a počujem dobrú hudbu. Že čítam dobrú knihu alebo píšem pre vás. Že sa cítim jednoducho dobre :). Určite aj vy poznáte ten pocit, kedy síce možno iba sedíte sami v svojej izbe, no nič viac vám v tom momente k šťastiu netreba.

O čo sa však jedná v tomto "článku"? Nedávno vzniklo pár fotiek, ktoré som nafotila s jednou z mojich najobľúbenejších kníh. Vopred vás varujem, že nič prevratné to nie je. Ani nič profesionálne. No opäť aspoň uvidíte, ako vyzerá osoba, čo sa s vami delí o svoje myšlienky a tak... Snáď sa ma nezklanete no. Fotky sú fotené v izbe a ak tak... ospravedlňujem sa, ale áno - za mnou môžete vidieť plyšáky. Totižto je úplne jedno, aká som stará. Izba mi ostala z detsva a je mi ľúto zbaviť sa akejkoľvej jej časti. Je to miesto na ktorom sa cítim dobre, tak to moc nemám v pláne meniť. Nostalgia... Tak snažte sa pri tom privrieť očko, dve 😅







Priznávam... Váhala som, či ich sem dám, ale snáď sa aspoň trocha páčili. Je mi jasné, že si moje kučierky na viacerých fotkách robia po svojom a že to má viac chýb, no snaha bola.
Prajem vám krásne leto a veľa pekných chvíľ :)!!

štvrtok, 13. júla 2017

Zo života Kristy | Letné dni + vo vášni Outlanderu

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Leto je v plnom prúde a počasie je naozaj vydarené... koniec srandy :D. Leto síce beží, no počasie skôr vyzerá na teplú jeseň, než letné horučavy. Avšak lepšie, ako prstom do oka, či inak povedané - lepšie ako škola. Zatiaľ si nejak neuvedomujem, že sú prázdniny a nerobím nič akčné(?). Skôr čas trávim s priateľmi, len tak sa potulujem a leňoším. Posledné dni boli skvelé hneď z niekoľkých dôvodov...

Priatelia s rovnakými záľubami alebo mini-maratón Outlanderu ♥♥♥
Ak ma dobre poznáte, tak by ste mali vedieť, že mimo kníh, serálov, čajov, káv a neviem čoho všetkého je mojou ďalšou obrovskou záľubou, viď. závislosťou... OUTLANDER! Je viac, ako pravdepodobné, že ste už o tomto seriály niečo počuli, ak nie zmeňte to prosím. Je to seriál zo škótskeho prostredia s nádherným prostredím, skvelou zápletkou a úžasným obsadením. Radšej sa moc nejdem rozrozprávať o tom, aké dobré to je, pretože to by sme tu boli do rána. Každopádne tento príbeh si ma získal už asi dva roky dozadu. V tom čase sa mi na to podarilo nahovoriť kamaráta, zvykla som to ospevovať, ale nič viac sa nedialo. Nuž nedávno sa mi podarilo po mojom výklade o úžasnosti tohto príbehu, nahovoriť kamarátky, aby tomu dali šancu. Výsledok? Tie na to stiahli ďalších ľudí a moja maličkosť sa z toho môže tešiť v spoločnosti :D. 
Avšak spomenúť som vám nechcela iba toto. Výborným zážitkom bolo pozvanie kamarátky na mini-maratón. Keďže už končila a do konca jej chýbali tri epizódy, prišlo nám ako dobrý nápad dať dokopy jedlo, pitie, usalašiť sa v teple domova a pozerať to spolu. Ono to nebolo dobrý nápad, totižto... bol to geniálny plán. I keď som to už videla nejeden raz pozeranie som si veľmi užívala a keď sa v kamarátkiných očiach objavili na konci slzy, cítila som absolútnu spokojnosť. Takýchto dní by som brala určite viac :).

Keďže sa nám nechcelo vôbec rozlúčiť, ostala som tam spať a tak vznikol zážitok na ktorý budem zrejme rada spomínať. Maličkosť, ktorá však človeku dokáže vyčariť na tvári úsmev.
Hneď, ako sme dopozerali seriál a začali sme si rozprávať pocity z jednotlivých udalostí, začalo pršať. Poriadne. O chvíĺu sa spustila búrka a v izbe to bolo riadne počuť, pretože kamarátka má podkrovnú izbu. Zhasli sme svetlá a začali sme si púšťať obľúbenú hudbu z Outlanderu. Netrvalo dlho a hlavy sme mali vystrčené z okna. Jemne na nás pršalo, na tvári nás studili kvapky dažďa, no v ušiach nám hrala neskutočne atmosférická hudba. Môže to znieť všelijak, no mne sa tento moment veľmi páčil.

Určite si to niekedy pozrite :).

Keď je vám zaťažko pohnúť, čo i len jediným prstom...
Vzhľadom k tomu, že posledné dni som stále niekde lietala a doma poriadne ani nebola, rozhodla som sa, že dnešný deň zasvätím oddychu. Ako som spomínala... počasie je také ideálne, že idem zamrznúť vo vlastnom dome, no nemôžem povedať, že by mi to vadilo. Konečne som si urobila jeden z tých dní, kedy sa človek môže, tak pekne domáco dogabať. Na sebe mikina, kvietkované tepláky a hrubé ponožky... to je to pravé orechové! K tomu som celý deň zababušená v posteli, s kávou a dobrou, teda pardon, výbornou knihou. Jediné, čo dodám do programu je zrejme iba to, že budem pokračovať v re-watchingu Outlanderu. Asi už chápete nadpis vo vášni Outlanderu no... O:).

A ako trávite dni vy? Čo čítate/pozeráte? Pochváľte sa mi dolu v komentároch :).

utorok, 11. júla 2017

Fablehaven: Čaroles / Brandon Mull

Originálny názov: Fablehaven 1
Autor: Brandon Mull
Vydavateľstvo: Fortuna Libri
Rok vydania: 2011
Počet strán: 354

Stáročia boli čarovné bytosti zhromažďované v ukrytej rezervácii nazvanej Čaroles, aby sa zabránilo ich vyhubeniu.
Je to jedna z posledných pevností ozajstnej mágie. Očarujúce? Jednoznačne. Vzrušujúce? Nepochybne. Bezpečné? Skôr naopak...
Kendra a jej brat Seth nevedia, že ich starý otec je správca Čarolesa. Prastaré zákony udržiavajú v lesoch ukrytých za vstupnou bránou rezervácie poriadok medzi chamtivými trolmi, nezbednými satyrmi, zlomyseľnými bosorkami, skazenými škriatkami a závistlivými vílami.
Keď však Kendra a jej brat Seth porušia pravidlá, oslobodia sa mocné sily zla a súrodenci musia čeliť najväčšej výzve svojho života, aby zachránili svoju rodinu, Čaroles a možno aj celý svet.

O sérii Fablehaven som už, dá sa povedať počula veľa. Plánovala som si to prečítať, no problém bol v tom, že neskôr. Stále som to podvedome odkladala a pod chvíľou na to zabúdala. S príchodom leta som si zaobstarala samozrejme kopec úlovkov, ktoré by som chcela prečítať, preto miestna knižnica utrpela obrovský úbytok knižných kúskov po mojej návšteve. Keď som tam poletovala pomedzi regále a obzerala si tituly do oka mi padla, ako ste si už asi mohli domyslieť knižka Fablehaven. Koliečka v hlave sa mi ihneď rozkrútili a ja som si konečne uvedomila, že je ten správny čas. Že nastala tá dlho očakávaná chvíľa... Ako dopadlo moje stretnutie s Čarolesom?

Mám rada fantasy knižky. Taktiež mám rada a často vyhľadávam knihy určené detským čitateľom, ktoré však vždy ponúkajú viac. Pre niektoré tituly zrejme nikdy nebudem príliš stará a tak som ani pri tejto kráske neuvažovala o žiadnej vekovej kategórii, či inom škatulkovaní. Po pár dňoch som sa do nej s miernym nadšením pustila a povedala som si, že sa nechám prekvapiť. Totižto veľa informácii som okolo príbehu veru nevedela. Anotáciu som si prečítala iba zbežne, no očakávania som nemala žiadne. Bola som však príjemne prekvapená, že už po pár stránkach sa mi na tvári rozlieval spokojný úsmev.

Bavilo ma to. Lenivo som otáčala stránky ďalej a ďalej, čas mi príjemne ubiehal a mne sa darilo do príbehu ponoriť celou mysľou. I keď potom prišlo pár dní cez ktoré som nemala veľa času na čítanie a to ma prirodzene spomalilo... Nezničilo mi to dobré dojmy. Mala som chvíľkové obdobie, kedy mi príbeh ubiehal pomaly, to sa však zmenilo, keď som si k tomu poriadne sadla a nechala sa uniesť tým, čo príde.

Keby mám vymenovať, čo všetko sa mi na tejto knižke páčilo, tak by sme tu boli asi do rána. V prvom rade však musím uznať, že pri čítaní si veľmi ľahko obľúbite hlavné postavy príbehu. Kendra
je zo súrodencou tá rozumnejšia. Nekoná zlomyseľne a vždy si radšej premyslí svoje činy, než ich vykoná. Je milá, láskavá a často sa snaží v dobrom poradiť aj mladšiemu bratovi Sethovi. Seth je naopak ten živší. Koná bezhlavo, robí veľa chýb z ktorých sa žiaľ nevie poučiť. Porušuje príkazy a má dušu dobrodruha. Priznávam, že boli chvíle, kedy ma Seth už naozaj vytáčal pre jeho tvrdohlavosť a nepoučiteľnosť, no nech som hundrala koľko som chcela, aj tak si ma napokon získal, tak ako aj Kendra. Starého otca a zvyšok obyvateľov Čarolesa snáď ani nemusím spomínať :).

Páči sa mi, aký svet vytvoril Brandon Mull. Je úžasné ocitnúť sa vo svete plnom magických tvorov, či už tých dobrých alebo zlých. Nadchla ma predstava čarovnej rezervácie, ktorá ukrýva i tie najnebezpečnejšie tvory. Ktorá má miesta, kde sa ani samotný správca neodváži vstúpiť. Všetky dohody medzi magickými tvormi a ľuďmi boli výborne vymyslené a skrátka celé to na mňa pôsobilo magicky.

Čítanie som si užila. Bolo skvelé pripomenúť si, ako človek v detsve všetko vnímal s oveľa väčším kúzlom a fantáziou. Aké čaro mali prázdniny u starých rodičov a ako aj všedné dni boli tým najväčším dobrodružstvom. Knihu určite odporúčam komukoľvek z vás. Detským čitateľom ukáže pekný postoj do reálneho života v štýle, tak ako chceš aby sa k tebe správali iní, správaj sa aj ty. A zase tých starších príbeh dostane z reality a skvele sa zabavíte na jednej dobrodružnej ceste. Do ďalších dielov sa určite pustím už čoskoro.

Moje hodnotenie:

nedeľa, 9. júla 2017

Prosba o pomoc? | Plány na leto ♥

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý som plánovala napísať už veľmi dlhý čas.

Je leto. Čas, kedy sú dni dlhšie. Je to čas na zažívanie zážitkov a trávenie času s priateľmi, či rodinou. Človek sa nemusí náhliť a trpieť rannými budíkmi. Vzduch vonia slobodou, v ušiach vám zvoní smiech a na duši vás hreje dobrý pocit. V lete mi príde vždy všetko iné. Keď zavriem oči a snažím sa vrátiť v spomienkách k letám, tým minulým... Farby vidím jasnejšie a aj cez všetok čas, ktorý prešiel cítim presne tie vône a presne ten pocit, ktorý zahaľuje moje spomienky. Je jedno, či spomínam na nočné sledovanie seriálu, či ležanie v posteli. Všetko má oveľa väčšie čaro, najmä keď máte čas sa nadýchnuť a premýšľať.

Vždycky si poviem, že toto leto bude to najlepšie v mojom živote. Neviem, či sa vždy zadarí :D, no na každé mám pekné spomienky. Toto leto však naozaj bude výnimočné, hneď z niekoľkých dôvodov. Tu sa dostávame aj k bodu, kedy by som vás chcela poprosiť o pomoc a... Veď sa dozviete.

"It's strange because sometimes,
I read a book,
and I think
I am
the people
in the book."
~Stephen Chbosky~

Moji priatelia veľmi dobre vedia, že mojou najväčšou záľubou sú knihy. Vedia, ako milujem knižné momenty, ktoré si často beriem príliš osobne a vnímam ich na vlastnej koži. A najlepšie na tom je, že ma v tom všetkom chápu a podporujú.  Leto chcem určite venovať neustálemu čítaniu, no veľa času chcem venovať aj priateľom. S mojimi kamarátkami sme vymyslelai dokonalý plán (teda aspoň mne tak príde :)), ktorý zahŕňa všetko. Zážitky, krásne momenty, objavovanie a knihy. Asi už chcete vedieť, čo mám na mysli, tak to nejdem zbytočne naťahovať... Rozhodli sme sa, že začneme praktizovať naše obľúbené, či už knižné alebo filmové scény. Príklad: V nejakej knižke sa nám páčilo, ako hlavní hrdinovia mali piknik o piatej ráno pri svitaní slnka... tak to skrátka urobíme. Aby bolo jasno, tento príklad je odveci, áno ? V bežnom živote ma veľmi poznačili Charlieho malé tajomstvá a to najmä pocitom "nekonečna". Vždy je mojim najväčším cieľom cítiť to. Cítiť sa nekonečne, pretože presne to je ten pocit, na ktorý si spomeniete, keď raz budete starý a neostane vám nič iné, než spomienky na mladosť.
Som šťastná, že okolo seba mám tak skvelých ľudí, ktorým sa nemusím báť navrhnúť takéto nápady. Pri ktorých viem, že so mnou pôjdu do hocičoho a zas naopak. Je dôležité mať tak blízkych ľudí a ja som naozaj vďačná, že ich mám. S nimi sú aj bežné činnosti nezabudnuteľné. 
Prepáčte, že som odbočila od témy... Asi vám približujem trošku zo svojho súkromia, no myslím, že je fajn, keď ma spoznáte ako človeka a nielen ako nejakú osobu, ktorá sem raz za čas píše.
Pomoc, ktorú od vás potrebujem spočíva v tom, že by ste mi veľmi veľmi pomohli, keby mi do mailu (keď tak, kľudne aj do komentáru) napíšete vaše obľúbené filmové/knižné scény, ktoré podľa vás stoja za prežitie. Je jedno, aké hlúpe sú. Je jedno v čom spočívajú. Proste mi napíšte čokoľvek, čo vás napadne.
Mám v pláne všetko dokumentovať, takže sem určite budú postupne pribúdať články s fotkami a dojmami. Budem vám však veľmi vďačná, ak mi takto pomôžete... ♥



Čo ďalšie mám v pláne?
Festival! Konkrétne sa toto leto chystám na Grape. Úprimne bude to môj prvý festival v živote, no neskutočne sa teším. Je to vyslovene splnený sen, pretože tam bude Tom Odell. Možno to viete a možno aj nie, no Tom je skrátka môj najobľúbenejší spevák, ktorého hudba pre mňa znamená veľmi veľa. Túžila som, aby sa objavil medzi menami. Písala som na Grape nástenku, že by bolo fajn keby prišiel, až napokon jedného dňa... Bol tam! Bol to šok. Nikdy by som nečakala, že sa to splní. Pôvodone som premýšľala, že pôjdem na jeho koncert do Varšavy, no toto mi neskutočne uľahčilo plány. Teším sa aj na Auroru, Seafret... Teším sa na každý jeden moment.  Teraz po čase si to už neuvedomujem, že niekam idem a zrejme mi to príde, až keď budem na mieste, no už teraz sa neviem dočkať.

Určite sa, ako aj minulé leto chystám do svojho rodného mesta - Bratislavy. Verím, že nie každý má toto mesto, tak v láske, ako ja. No so všetkou úprimnosťou... Ja osobne to tam zbožňujem. Všetky tie uličky, kaviarne, miesta, hrad, skrátka všetko... Takže toto je ďalší taký bod, ktorý bude úžasným okorenením leta :).

Čo plánujete vy? Pochváľte sa v komentári ♥.

Ešte pripomínam... Naozaj mi napíšťe. Čím viac nápadov, tým lepšie :)!
Písať môžte na mail: kristydrazovska@gmail.com

streda, 5. júla 2017

Niečo viac / Patrick Ness

Originálny názov: More Than This
Autor: Patrick Ness
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 320

Chlapec menom Seth zomiera. Život mu vezmú besniace morské vlny. No potom sa prebudí. Nahý, smädný a hladný. Ale živý. Ako je to možné? Spomína si na vlastnú smrť, ako sa mu trieštili kosti, ako si rozlámal lebku o kamenné morské dno. A ako to, že sa prebral? A kde sa vlastne nachádza? Ulice sú mu povedomé, ale všetko je opustené a zničené. Čo sa to deje? A prečo vždy keď zatvorí oči, podľahne spomienkam, ktoré mu pripadajú reálnejšie ako svet okolo. Čo je skutočné? Seth hľadá odpovede a dúfa, že tu nie je sám, že toto predsa len nebude jeho osobné peklo... A čoho sa najviac desí? Že tu je ešte niečo viac...

"Nemali ste niekedy pocit, že musí existovať niečo viac?
Že kdesi tam, tesne mimo vášho dosahu, sa nachádza
iný svet - len keby ste sa k nemu dostali..."

Patrick Ness je nielen vo svete, ale už aj na Slovensku veľmi obľúbený a vyhľadávaný autor. Každá jeho kniha obsahuje originálnu zápletku, jedinečné myšlienky, nevšedný dej... Skrátka a dobre, Patrick Ness má nápady, ktoré len tak ľahko nenájdete u iných autorov, nuž a predovšektým jeho spracovanie príbehov absolútne nezaostáva predstavám. Čítanie jeho kníh je ako snívanie. Sú snové, iné. Na každej stránke vás dokáže niečim prekvapiť alebo vás prinúti sa zamyslieť. Pri Sedem minút po polnoci nás všetkých prinútil dokonca prehodnotiť názory a pohrával sa s našimi emóciami, ako dieťa s hračkami. Je vidieť, že všetko čo píše má dokonale premyslené.

Pre mňa je Niečo viac druhou knihou od Patricka Nessa. My ostatní tu len tak žijeme som žiaľ ešte nečítala, avšak určite sa na to rada pozriem (snáď čoskoro). Ako som už spomínala, páči sa mi, že každý jeho príbeh je odlišný. Ani jeden sa nepodobá na ten predošlý a to na jeho tvorbe milujem. Myslím, že aj keby napísal stovky kníh, každou by vás dokázal zaraziť.


Ak ide o Niečo viac, tak mňa osobne tentoraz veľmi zarazil - i keď neviem, či je to to správne slovo. Začína sa to smrťou, zmätkom a objavovaním. Celý čas som čakala dej v zmysle obrovského zistenia o nadpozemskom živote alebo ktovie čo :D. Prepáčte, ale neviem dobre vyjadriť, čo som od toho čakala. Asi som myslela, že bude Seth spomínať na blízkych a tak časom príde na nejakú životnú pravdu alebo zistí, čo robil v živote zle. Skrátka niečo, čo teraz znie ako klišé. Ale kdeže... Ness to mal premyslenejšie, ako by sa dalo čakať. Tému obráti o 180° a vy ostanete iba otvárať ústa dokorán.

Moje pocity z tohto obratu boli spočiatku veľmi rozpačíté. Nevedela som, či ma tá náhla zmena potešila, pretože chcela som aby som to odvíjalo inak a skrátka páčilo sa mi, ako prebiehala prvá časť knihy. Nič sa však nedalo robiť a aj keď som možno málinko frflala v hlave, páčilo sa mi to. Opäť to bolo niečo originálne, čo mi v hlave vyvolalo kopec otázok, ktoré viedli k ešte väčšiemu množstvu otázok.

Prostredie, ktoré autor vytvoril a do ktorého zasadil príbeh vyvoláva množstvo teórií nad ktorými sa naozaj dá zamyslieť. Ani po prečítaní si nie som celkom istá, ako to teda naozaj je. Keby niekto videl, aké konšpiračné teórie sa mi objavili v hlave, tak by ma asi rovno posadil na psychiatriu, no ten chaos v myšlienkach, ktorý v nás Patrick vyvolá dáva svojim spôosobom priam význam. Verím, že toto všekto teraz musí znieť veľmi divne, no ak ste to čítali alebo si to prečítate, tak ma pochopíte. 
Ak uvažujete o prečítaní, tak určite neváhajte. Bolo to výborné čítanie, ktoré ma držalo od začiatku do konca. Číta sa to rýchlo, niekedy možno až príliš a dej vás nenudí. Niečo viac rozhodne stojí za povšimnutie :). Navyše knižka má neskutočne krásnu obálku, ktorú určite potrebujete mať vo svojej knižnici.

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžte kúpit na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

štvrtok, 29. júna 2017

Lišiak Pax | Príbeh nekonečného priateľstva, odhodlania a spoznávania ľudskosti

Originálny názov: PAX
Autorka: Sarah Pennypacker
Vydavateľstvo: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

Zvieratá. Tvory, ktoré majú v sebe často viac citu, ako my ľudia. Naši najlepší priatelia, naši spoločníci.
Lišiak Pax sa narodil, ako každá líška. Mal okolo seba kopec súrodencov a mamu, ktorá ich chránila. Všetko sa však rýchlo pokazilo a Pax sa čoskoro stal jediným živým členom rodiny. Objavil ho chlapec, ktorý takisto prišiel o niekoho koho ľúbil a ktorý potreboval dostávať lásku. Bol to Peter. Peter sa ujal Paxa a už od začiatku sa z nich stali nerozluční priatelia. Pax cítil, keď bol Peter smutný a bol mu vždy nablízku. Peter zas dokázal dať Paxovi pocit domova, bezpečia a naučil ho dôverovať ľuďom. A potom prišla vojna.

V ťažkých časoch by mali priatelia obzvlášť držať spolu, no lišiak a chlapec sa rozdelia. Peter vypustí Paxa do voľnej prírody, pretože mu to prikáže otec, no zároveň mu sľúbi, že Pax bude v bezpečí. Peter ide bývať k starému otcovi a Petrov otec? Ten si plní jeho povinnosť, ako to často nazýva. Ide do vojenskej služby.
Ako si Pax odrazu zvykne na život bez ľudí? Celý čas bol kŕmený, bol zvyknutý byť v teple a predovšetkým v spoločnosti Petra. Zrazu sa však nachádza v lese, Peter je v nedohľade a je úplne sám.

Lišiak Pax je knižka, ktorú som si jednoducho musela prečítať. Veľa ľudí sa ma pýtalo, či to nie je len tak náhodou rozprávka pre deti a podobne. Takto... Aj John Boyne predsa píše pre deti, pričom odkaz v nich nájde najmä dospelý, no nie? Vedela som, že s Paxom to bude rovnako. Veľmi som sa na to tešila, aj keď som vedela, že niečo z toho, čo mi naservíruje autorka mi celkom iste zlomí srdce. Je úplne jedno, že príbeh o lišiakovi je taký útly a prečítate ho na posedenie. Knihy nemusia mať stovky strán, aby odovzdali nejaké posolstvo. Tu sa to krásne ukazuje. A na základe tohto obdivujem  autorku. Krátkym príbehom dokázala v čitateľovi vyvolať každý druh emócie, dokázala tam vložiť mnohé príbehy, mnohé udalosti a i tak sa jej podarilo, že príbeh nepôsoboí uponáhlane.



Štýl Sarah Pennypacker mi výborne sadol. A za obrovskú prednosť knižky považujem aj prekrásne ilustrácie, ktorý vytvoril Jon Klassen. Určite si skúste na internete pozrieť jeho tvorbu. Jeho ilustrácie sú výnimočné. Dokážu vo vás vyvolať hrejivý pocit a nedokážete sa na ne vynadívať. Akoby hovorili svoj vlastný príbeh... V Paxovi taktiež navodzovali krásnu atmosféru a hovorili aj to nevypovedané. Jeho tvorba si doslova ukradla kúsok môjho srdca.

Pokiaľ ide o príbeh samotný, tak mu nemám čo vytknúť. Od začiatku som vedela, že sa mi to bude páčiť. Nebol to žiadny risk, skúšanie nového, skrátka som to cítila v kostiach. Milujem príbehy, ktoré sú písané pre deti, no ponúknu toho viac každej vekovej kategórii. Či už John Boyne, C.S.Lewis alebo Sarah P., všetkým trom sa vo mne podarilo vyvolať... niečo. Tým, ako je to detsky písané to na mňa pôsobí oveľa citlivejšie. Detskí hrdinovia neriešia milostné trojuholníky, či akčné boje. Často krát sa však zamýšľajú nad vecami podstatnými. Nad tými, ktoré "dospeláci" prehliadajú a nepozastavujú sa nad nimi, no často krát sú to tie najdôležitejšie prvky života. Nebojujú s monštrami, no bojujú s bežným životom. Stávajú sa hrdniami bežného života a práve tá krása v jednoduchosti má svoje obrovské čaro.

Príbeh o Paxovi sa veľmi rýchlo stal jedným z mojich najobľúbenejších. Páčila sa mi na ňom každá jedna maličkosť. Milujem aké rozmanité postavy sa tu nachádzajú a koľko právd sa ukrýva medzi riadkami. Zbožňujem, aké životné príbehy sem autorka zakomponovala a naozaj milujem Petrovu púť. Pri uvažovaní o prečítaní Paxa naozaj neváhajte. Nemáte tu čo stratiť. Je to kratunké a priame. Nemusíte sa báť, že ste na to príliš starý, pretože ako som už vyššie spomínala. Je to pre každú vekovú kategóriu. Ja osobne rozhodne odporúčam! Bolo to výnimočné a prekrásne. Chcela by som vedieť viac... Viac o živote Petra a Paxa, no páči sa mi, že si ich životy môžem v predstavách tvoriť sama.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk



sobota, 24. júna 2017

Vo svete Ginny Moonovej / Benjamin Ludwig

Originálny názov: The Original Ginny Moon
Autor: Benjamin Ludwig
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 344

Ginny Moonová je navonok a v mnohých ohľadoch ako iní štrnásťroční tínedžeri: hrá na flaute v školskej kapele, každý týždeň trénuje basketbal, na hodinách angličtiny číta básne Roberta Frosta a zbožňuje Michaela Jacksona.
Lenže Ginny je autistka. Preto to, čo je dôležité pre ňu, ostatným ľuďom pripadá trochu... trafené: absolútna nutnosť začať deň presne deviatimi bobuľami hrozna na raňajky, jej posadnutosť Bábikou, ktorú v deviatich rokoch musela nechať vo vtedajšom domove, a nutkavé spriadanie tajných plánov na útek z domova, kde ju majú radi a konečne si ju chcú ponechať navždy. Deväťročnú Ginny traumatizujúcim spôsobom vzali vlastnej matke, ktorá ju týrala a zanedbávala, a posielali z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Ginny napokon našla svoj „Navždydomov“ – bezpečné miesto s rodičmi, ktorí ju pestujú ako v bavlnke. Vari to nie je presne to, v čo dúfajú všetky deti v náhradnej starostlivosti? Ginny má však iné plány. Kradne, klame a zneužíva dobré úmysly tých, čo ju ľúbia, len aby opäť získala to, čo jej v súčasnom živote najviac chýba – svoju Bábiku. Dokonca sa aj dá kvôli tomu uniesť, ale realita ju zrádza a zneisťuje.

Ginny rozpráva svoj príbeh v prvej osobe, čím sa tento román zároveň stáva autentickým autoportrétom jej svojského, i keď pre okolie bizarného spôsobu vnímania vonkajšieho sveta. Je to príbeh outsiderky, ktorá sa snaží zaradiť, niekam patriť a porozumieť životu.



Ginny Moonová je neobyčajná hrdinka, ktorej konanie často nebudete chápať a časom sa za to zahanbíte. Na jej mieste by mnohí z nás konali inak, no ona sa snažila o veľmi ťažké rozhodnutia pre správnu vec i keď vedela, že si tým zničí budúcnosť a vlastné šťastie. V hĺbke duše však viete, že má pravdu. Že sa snaží o dobrú vec. Musím sa však priznať, že nebolo jednoduché zžiť sa s autistickým dievčatkom. Znepokojovali ju veci, ktoré bežných ľudí nie. Mala svoje zvyky, svoje zmýšľanie. Je to niečo podstatne iné než v obyčajných knihách.

Príbeh ako taký sa číta výborne. Stránky rýchlo ubiehajú a kapitoly sú veľmi krátke, čiže to vo vás ľahko vyvolá efekt "tak ešte jednu kapitolu".  Autor má jednoduchý a svojim spôsobom svojský štýl písania, ktorý podľa mňa sadne mnohým ľuďom. Nevenuje sa siahodlhým opisom, no zároveň dej nie je príliš zrýchlený a nedôveryhodný. Počas čítania sa ľahko dostanete do deja, pretože autor popisuje v podstate bežný život (aj keď nie tak celkom bežný, to chápeme...). Domácnosť v ktorej to nie je vždý iba rúžové, problémy v rodine, ťažké životné situácie... Nie je to iba plytký román, ale naopak nesie množstvo vážnych tém.

Mne osobne sa knižka páčila. Je možné, že som od nej čakala málinko viac, no sklamaná nie som. Ako hovorím, nebolo jednoduché zžiť sa s Ginny, no človek si ju svojim spôsobom obľúbi rýchlo. Moje srdce si získal aj Ginnyn "navždy otec", ktorý k nej pristupoval vždy trpezlivo, láskavo a veľmi priateľsky. Z "navždy mamy" som mala občas poriadne zmiešané pocity, pretože sa mi nie vždy páčil prístup k Ginny. Po jednej stránke som to chápala, no aj tak to nebolo celkom správne.

V knižke zažijete aj poriadne prekvapenia. Totižto autor si príbeh poriadne premyslel a svoj zvrat odhalil dokonale. Niektorých to možno neprekvapí, no verím, že niektorých naopak áno. Nie je to obyčajné dielo a určite vám ho odporúčam. Ak vám koniec koncov nezalahodí príbeh, obálka vám to vynahradí. V jednoduchosti je krása a to sa tu maximálne potvrdilo.
Kniha sa mi páčila, no mrzí ma, že ma až tak nestrhla. Bol to silný príbeh, diali sa tam zlé veci, ale skrátka ma to nejak nevzalo. Nedokázala som sa do toho vcítiť, prežiť to. Bavilo ma to, ale iba tak normálne. No za prečítanie to každopádne stálo :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

piatok, 16. júna 2017

Už nikdy sa nevrátim | Príbeh o sebapoznaní, mladosti, cestovaní, snoch a predovšetkým o živote samotnom

Originálny názov: I’ll Never be Young Again
Autorka: Daphne du Maurier
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, a.s.
Rok vydania: 2001
Počet strán: 255

Ďalší známy román populárnej britskej autorky potvrdzuje, že svoj vycibrený štýl opäť dokonale zladila s napínavým dobrodružným príbehom odohrávajúcim sa v najmalebnejších zákutiach severnej a západnej Európy. Keď nedospelý Dick ujde z domu, v ktorom nad ním večne visí deptajúci tieň jeho otca, uznávaného anglického spisovateľa, ocitá sa zoči-voči vnútorným rozporom, aké zmietajú dušou každého vnímaného mladého človeka, hraničiacim s pokušením uniknúť im tým najdrastickejším spôsobom. Z najťažšieho ho vytrhne bývalý väzeň Jack, svojrázny, svetaskúsený, hlbokomyseľný a tak trochu tajomný muž, ktorý ho naučí inému pohľadu na svet a živé bytosti v ňom. Vzrušujúca plavba na palube lode vzdorujúcej rozmarom mora, na ktorú sa Dick s Jackom dajú najať ako členovia posádky, zážitky v nádhernej panenskej prírode drsných nórskych fjordov, putovanie nehostinnými horskými hrebeňmi Škandinávie a nakoniec smrteľná tragédia, ktorá obráti naruby celý jeho život, sú len predohrou k ďalšiemu vzťahu - láske k mladučkej klaviristke Heste a hľadaním samého seba v čarovnom prostredí Paríža.

"Jake, ja nechcem nikdy zostarnúť. Chcem sa vždy ráno budiť
s pocitom, že ma čaká niečo veľké, že je to už blízko, hneď za
rohom, za prvým kopcom. Chcem si navždy uchovať pocit, že ak
sa čo len na minútu zastavím, unikne mi niečo, čo je vzdialené len
niekoľko metrov..." 

Niektoré knihy vás pohltia od začiatku a prečítate ich na posedenie, avšak niektoré knihy vás pohltia natoľko, že každé slovo čítate pomalšie, vety si opakujete v hlave a nad každou myšlienkou rozvážne uvažujete. Nezáleží vám na tom koľko času vám to vezme a aké dlhé chvíle pri nej strávite. Vychutnávate si a prežívate svet, ktorý dávno prekročil medze vašej fantázie a odniesol vás niekam ďaleko. Ďaleko do životov, ktoré nie sú vaše a do problémov, ktoré sa pre vás stávajú osobnými, pretože časom už iba nečítate príbeh. Nie, kdeže... Vy ho prežívate na vlastnej koži z hrdinami, ktorí sa už dávno stali vašimi priateľmi.


Už nikdy sa nevrátim je kniha, ako som už vyššie spomínala o sebapoznaní, mladosti, cestovaní, o snoch a živote. Hlavný hrdina Dick priam hľadá sám seba a vytvára si svoje zázemie. Počas čítania sledujete to, ako sa zo zúfalého mladého chlapca stáva muž, ktorý však i v pokročilom veku dokáže narobiť kopec chýb. Krásne myšlienky, ktoré sa tu nachádzajú ma dostali. Mnohé som si poznačila a musela som sa nad nimi dlhší čas zamyslieť. Jednoduchosť, no výstižnosť. Toto mi sedí k štýlu, akým autorka písala svoje dielo. V deji sa toho neudeje veľa a zároveň mnoho. Tým, že sa však dej pomaličky stupňuje, nepôsobí únahlene a to, aké veľké časové obdobie prejde si ani neuvedomíte. 

Čitateľ v každom životnom úseku Dicka, nájde čosi aj z vlastného života. Či už obľubu sedieť a čítať noviny v kaviarňach, túžbu po dobrodružstvách, či v prežívaní neľahkého obdobia, v komplikovanom vzťahu medzi otcom a synom. Každý si nájde to svoje, vďaka čomu pocíti náklonnosť k príbehu, ako takému. V tejto knižke nie je nič čierne, ani biele. Nič nie je jasné, pretože, tak ako v jeden deň svieti slnko, v ten ďalší môže byť dážď - presne ako tu. Nikdy neviete, čo sa udeje za okamih a čo nové Dick zažije.

"...zakaždým, keď niekde niečo necháš, je to, akoby si tam nechal kúsok seba samého."

Svojim spôsobom sa mi veľmi páčilo, že Dick nebol vytvorený ako dokonalý, bezchybný hrdina. Mal kopec chýb. Nemal jasnú predstavu o živote, mnoho krát sa rozhodol zle. Menil názory a správal sa hlúpo. No každá jedna negatívna vlastnosť mu dodala život, pretože takí sme my ľudia. Robíme chyby. V príbehu sa nemenili iba krajiny, ale aj charakter. Dospievanie, ktoré je tak obyčajne ľudské, až je krásne. Autorka často vyjadrila tie najobyčajnejšie stránky života tým najkrajším možným spôsobom. 

Moje srdce si získali nekončiace cesty. Ocitla som sa v blízkosti fjordov, v Paríži, Londýne, na samotnom mori, v horách... A predovšetkým som vďaka tomuto príbehu prežila prekrásne momenty. Nekonečné, jednoduché, priateľské. Nikdy nezabudnem na Jaka, ktorý sprevádzal Dicka. Viem si živo predstaviť, ako sa usmieva múdrym úsmevom, potľapká vás po ramene a vie skôr, čo si myslíte, než vám to vôbec napadne. Naučil Dicka žiť. Naučil ho myslieť a ukázal mu smer. Jake sa mi stal knižným priateľom na ktorého si vždy rada spomeniem.

"Chcel som byť unavený, starý, stratiť sa bez stopy a bez myšlienok na to, čo všetko som ešte neprežil."

Už nikdy sa nevrátim je nezvyčajný, no zároveň jednoduchý román, ktorý si treba skrátka vychutnať. Som si viac, ako istá, že nesadne každému, no viem, že svojich čitateľov si nájde. Daphne du Maurier je majsterka slova. I keď v svojich dielach používa množstvo opisov, jej príbehy sú iné. Majú čaro, obsahujú dávku melanchólie, múdrostí, či dobrodružstvá. Každá jej kniha je niečim celkom iná. Každá si ma však získala... Netreba hľadieť na obálku. Príbeh môže milo prekvapiť. Odporúčam :)!

piatok, 26. mája 2017

Knižné prírastky | Apríl

Musím priznať, že tento článok považujem za obrovský úspech. Niežeby mal nadpriemerne vysokú kvalitu alebo nebol napísaný oneskore. Kdeže! Avšak základom úspechu je, že sa tu objavil a nezabudla som :D. Človek by sa mal tešiť z každej maličkosti a popravde z tejto skutočnosti mám obrovskú radosť. Vždy, keď už aj vymyslím nejakú rubriku, vďaka mojej lenivosti upadne do zabudnutia. Tentoraz sa budem snažiť aby sa tak nestalo. A tak... Vítam vás pri aprílových úlovkoch :)!

Tisíc chlapčenských bozkov
S touto knižkou to pre mňa nebolo jednoduché. Od začiatku som si k nej musela hľadať cestu, pretože mi tak celkom nesadla. Vadili mi hlavní hrdinovia. Vadil mi dej a štýl, akým to autorka písala. Vlastne... Vadilo mi tam asi všetko. Ešte nikdy som s tým nemala problém, no tento príbeh bol na mňa príliš sladký a tak som značne dlhý čas iba prevraciala očami a nútila sa čítať ďalej. Bolo mi to ľúto, pretože Tisíc bozkov malo výborné hodnotenia a veľmi som sa na to tešila. Čoraz viac som však mala chuť to vzdať a nedočítať. Napokon som to vyriešila pauzou. Začala som čítať niečo iné, oddýchla som si od toho a na moje prekvapenie to... zabralo! Konečne sa mi do toho podarilo postupne dostať a prestali mi vadiť všetky veci, ktoré som do toho času nevedela zniesť. Áno, začala som si príbeh vychutnávať. Zápletka ma až tak neprekvapila, no páčila sa mi. Jediné, čo napokon opäť trošku rozpoltilo moje pocity bol koniec, ktorý ma až tak nepotešil. Bolo to pekné, ale uvítala by som dačo reálnejšie. Inak to bolo napokon fajn a cez všetko frflanie môžem knihu odporúčať, pretože viem, že mnoho ľudí si ju jednoducho zamiluje.

Múza
Asi mnohí z vás si pamätáte na Miniaturistu, ktorý spôsobil taký menší "boom". Napokon sa však možno zhodneme, že aj keď to je kniha s výborným potenciálom, nápadom a skvelým prostredím, to spracovanie veľmi zaostáva. Autorka nevyužila nič z bohatej ponuky možností a skrátka... Nebolo to dobré. 
No i tak som sa rozhodla dať šancu Múze. Zaujala ma anotácia a úprimne povedané, tej obálke sa nedalo odolať. Jedným slovom - prekrásna :). Aj s touto knižkou to bolo zvláštne, pretože aj pri nej som potrebovala pauzu. Totižto nedokázala by som ju prečítať na posedenie, ako iné príbehy. Potrebovala som ju postupne vstrebávať. Výsledok však stál za to. Dojmy sa mi tvorili ešte dlhý čas po jej prečítaní (vlastne ešte aj dodnes sa tak akosi "ustálujú"). No čím ďalej, tým viac mám z Múzy lepší dojem. Bolo to iné a zamotané. Páčilo sa mi ako sa autorka pohrávala s prepletenosťou deju, hrala sa s časom a prostredím. Konečne spracovala dobré nápady, ktoré očividne má. Doslova si ma to podmanilo. Stratila som sa v prostredí Španielska, v krásnom sade, ale i ťažkých podmienkach. Stratila som sa v tom, až kým neprišiel koniec. Zhrnula by som to takto... Múza je rozhodne knižka na ktorú sa oplatí pozrieť :).

Hobit
Hobit môj milovaný... K Tolkienovej tvorbe som si dlho nevedela nájsť cestu a vlastne som svojim spôsobom možno ani nechcela. Som šťastná, že pred nejakým časom prišiel moment, kedy som si povedala dosť. Pozrela som si Hobita, Pána prsteňov a skrátka... Moje srdce začalo biť rýchlejšie, moja knihomoľská duša sa vznášala a áno. Zamilovala som sa. Teraz už nechápem ako som mohla odmietať niečo tak dobré. Dostalo ma, ako ma Tolkien dokázal preniesť do celkom iného sveta. Navodiť vo mne atmosféru domova, keď som sa ocitla v Hobitej nore, ako som pocítila aj cez stránky knihy, či filmové plátno silu priateľstva a odvahu, ktorú hlavní hrdinovia museli vynaložiť. Milujem dobrodružstvá a tak som si tu naozaj prišla na svoje. Keď som dopozerala Pána prsteňov, nuž aj slzy vyšli...
Hobit, ako knižka je veľmi milé dielo, ktoré sa skvele hodí na každú príležitosť a pre každú vekovú kategóriu. Stačí len vypnúť a nechať sa uniesť :).



utorok, 23. mája 2017

Na dvore z tŕňov a ruží / Sarah J. Maas

Originálny názov: A Court of Thorns and Roses
Autorka: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 424

Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

Trón zo skla je mojou srdcovou záležitosťou. Každým dielom je pre mňa ťažšie a ťažšie, čakať na ďalší diel, no koniec koncov to vždy musím svojim spôsobom prežiť. Na dvore z tŕňov a ruží som si túžila prečítať od prvého momentu. Vlastne ešte skôr, ako vôbec mala vyjsť v slovenčine, preto jej vydaním sa mi splnil sen... Dalo by sa tak povedať. Pre mňa osobne to predstavovalo aj takú náplasť alebo zalepenie očí, pred čakaním Kráľovnej tieňov. Vítané rozptýlenie, ktoré by zmenšilo moje utrpenie :D. Divím sa, že ma už na začiatku nenapadlo, že moje utrpenie sa vďaka tejto kráske nezmenší, že nastane pravý opak....

Riešiť, či sa mi táto kniha páčila nemá absolútne žiadny zmysel. Samozrejme, že sa mi páčila. Pri Sarah nie je o čom... Je to pani spisovateľka, ktorá ma vie zakaždým dostať do kolien a vyšokovať do nepríčetna. Svojim úžasným štýlom písania, originalitou a skvelými nápadmi ma vie často priviesť až na hranicu začítanosti. Ešte sa mi nestalo, že by ma jej príbehy nestiahli do samotných útrob príbehov. Možno zniem v niektorých prirovnaniach prehnane, no jej štýl mi naozaj neskutočne sadol a aj vďaka nej moja láska k fantasy príbehom ešte viac vzrástla.


Vždy sa snažím vyhnúť porovnávaniu kníh, ktoré síce sú od rovnakého autora, no sú o niečom celkom inom. Na začiatku som sa síce obávala, že si prečítam niečo veľmi podobné Trónu (už len tým, že tam budú taktiež féry), no som šťastná, že sa tak nestalo. Predovšetkým sa mi páčila predstava, že to je retelling na Krásku a zviera (áno aj to patrí do môjho obrovského zoznamu srdcových záležitostí :D). Sarah zvládla vytvoriť celkom nový svet s novými pravidlami. Opäť čitateľov potešila úžasnou mapkou, ktorú si počas čítania môžu prezerať a opäť ako inak vytvorila niečo absolútne geniálne.

Kniha sa číta veľmi rýchlo, dokonca niekedy si poviete, že až príliš... Od začiatku som sa od toho nevedela odtrhnúť a tak to časom bolo len a len lepšie. Feyra, hlavná hrdinka príbehu, už od začiatku preukazuje odvahu, tvrdohlavosť a povedala by som priebojnosť. Sama sa naučila loviť a len vďaka nej ostala rodina nažive. Nerobilo mi problém obľúbiť si ju. Má veľa vlastností nad ktorými som dokázala prevrátiť oči, no i tak si ma získala tým, ako je zvyknutá brať veci do vlastných rúk. Ak mi niečo išlo na nervy, tak to bola jej rozpoltenosť. Zbytočne dlho jej trvalo, či teda je zaláskovaná do Tamlina alebo ho neznáša. Taktiež mi už potom vadilo, ako nevedela začať brať férov za dobrých, keď k nej boli viac ako milí. No ten druhý faktor ešte viem pochopiť... Našťastie mi na nej prakticky neprekážalo nič iné. Bola tvrdohlavá a rozhodne si nedala povedať, no svojim spôsobom sa mi to na nej páčilo.

"Prekvapivo" mi pri väčšine postáv nerobilo problém obľúbiť si ich. Tamlin je... Treba vôbec niečo hovoriť? Dámy si pri čítaní prídu na svoje a tento prastarý fér si získa nejedno srdce čitateliek. Vrátane môjho. Je vtipný, milý, no keď treba je vražedný a nebezpečný. Má svoje čaro. 
Z každej strany však čítam o niekom úplne inom, kto si získal dievčenské sympatie. Po celý čas som to úprimne nechápala, no ku koncu... Uznávam, že v dvojke do toho spadnem zrejme aj ja.

Celý tento nápad má neskutočné čaro. Kráska a zviera je priam legendárny príbeh, nuž a spracovaním Sarah nie je čo pokaziť. Pretvorila ho v nebezpečný, no krásny svet. Už teraz sa neviem dočkať na druhý diel, ktorý ma určite oberie o všetky nervy a city. Každým dielom mám jej tvorbu čoraz radšej... Som šťastná, že som si konečne prečítala Na dvore z tŕňov a ruží, pretože je to knižka, ktorú vám nemôžem inak, než odporúčiť :)! Stojí za každú jednu strávenú sekundu čítaním. Zaujímavé je aj spojenie, ktoré tu prakticky ešte nebolo. Na dvore z tŕňov a ruží sa zaraďuje do New Adult žánru, čo u nás nie je také časté. Zmena je to však viac ako fajn :).
A povedzme si úprimne.... Tá obálka stojí za všetky drobné! 

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese :).

Moje hodnotenie:

nedeľa, 14. mája 2017

Tisíc chlapčenských bozkov / Tillie Cole

Originálny názov: A Thousand Boy Kisses
Autorka: Tillie Cole
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 328

Rune pochádza z Nórska. Má päť rokov a nepáči sa mu, že sa musí s rodičmi presťahovať do Ameriky, kde jeho otec dostal prácu. Po príchode sa však zoznámi s rovesníčkou Poppy a jeho život je hneď ružovejší. Rodí sa medzi nimi hlboká náklonnosť, každú voľnú chvíľu trávia spolu, je z nich nerozlučná dvojica. Poppy však nadovšetko miluje aj svoju babku, ktorá jej pred odchodom na večnosť daruje obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré raz v živote dostane.
Prejde desať rokov a Rune sa s rodičmi – zasa nerád – vracia do Osla. S Poppy si sľúbia, že budú každý deň v kontakte. Ona sa však zakrátko odmlčí a záhadne kamsi zmizne. Neodpovedá na maily, nedvíha telefón. Čo sa stalo? Oklamala ho? Našla si niekohoiného? Veď sa predsa mali radi! Rune zatrpkne a zanevrie na celý svet. A keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá sa mu však páčiť nebude...


Tisíc chlapčenských bozkov bola kniha na ktorú som sa tento rok veľmi tešila. Upútala ma jej prekrásna obálka (na ktorú sa dodnes neviem vynadívať) a anotácia ma taktiež viac ako nadchla. Bola som zvedavá, čo to prinesie... A úprimne, po mori nekonečne pozitívnych recenzií som sa nevedela dočkať. 
Nuž kde začať? Treba povedať, že moje očakávania boli asi mierne vysoké. Asi som sa na to až moc tešila a skrátka celkovo som na to išla nedočkavo. Totižto po veľmi krátkom čase, dá sa povedať, že na úvodných stránkach môj úsmev pohasol. Nadšenie opadlo a očakávania odišli do teplých krajín. So všetkou úprimnosťou... Celé mi to išlo na nervy. A poriadne. Rune a Poppy mi prišli ako typický školský pár vďaka ktorému nenávidíte svoju strednú školu, pretože ich stretnutia cez prestávky sú akoby dlhoročné odlúčenia, ktoré si musia vynahradiť silou mocou. Som romantická duša. Tam kde iní prevracajú oči a príde im, že je to príliš sladké som nadšená a neprekáža mi to. No tu mi to z nejakého mne neznámeho dôvodu vadilo. Keď som prešla stú stranu a nenarazila som ani na jedinú stránku, kde by autorka neriešila, kto sa na koho, ako pozrel a aký úsmev mal a aký výraz tváre mal a vykreslenie celkového vzťahu... No bolo toho na mňa dosť. Za celý čas ani raz hrdina neriešil napríklad školu alebo sa nestretol s kamarátmi, skrátka čokoľvek bežné... Nič. Iba opisy nekonečnej lásky.

Opäť nastal čas na pauzu, ktorú som potrebovala ako soľ. Osobne ma veľmi mrzelo, že sa mi to nepáči, pretože pozitívne ohlasy stále pribúdali a bola som prakticky jediná, čo s ňou mala nejaký problém, aj keď o to by nešlo. Počas prestávky som o nej diskutovala s pár ľuďmi, ktorí ju čítali a hovorila som, čo mi na nej prekáža... Uvažovala som párkrát aj nad tým, že by som to vzdala, no k tomu som sa uchýliť nechcela. Pomohla mi teda moja už viac ráz spomínaná pauza?

Vďakabohu áno. Zvykla som si na všetky veci, čo mi dovtedy prekážali. Začala som sa na príbeh pozerať nezaujatým spôsobom a nechala som sa "pohltiť" dejom. Konečne to na mňa fungovalo. Síce som k celku odhadla o čom to celé bude, nevadilo mi to. Tešila som sa, pretože postavy som si obľúbila a začala som si čítanie úprimne vychutnávať. Vlastne svojim spôsobom aj prežívať.

Ako celok je to veľmi pekné dielo, ktoré stojí za pozornosť. Myslím, že mnohí s tým budú mať spočiatku problém ako ja, pretože nie každému sadne toľko sladkých scén. No svoj okruh čitateľov si to nájde. Taktiež to chytí za srdce... Rune a Poppy sú sympatický pár (keď som si zvykla), ktorý už v mladosti medzi sebou cíti obrovskú, osudovú lásku. Znie to asi trošku blbo, no počas čítania naozaj vídite ako sa tí dvaja navzájom ľúbia. Rune uchváti nejedno dievčenské srdce a zas Poppy vám vyslovene pohladí dušu. Zo začiatku mi vadilo, ako Rune Poppy neustále vykresľuje za nepochopenú, dokonalú, dobrú a neviem čo všetko... Neskôr som to pochopila. Poppy je láskavá, dobrá, odvážna a inšpirujúca. Napokon si ma získal aj Rune, ktorý je tvrdohlavý a náladový, no ukrýva v sebe viac lásky než by sa dalo predstaviť.

Koniec príbehu ma trocha prekvapil a zanechal ma takou rozpačitou. Problém je v tom, že skončil veľmi peknou predstavou, myšlienkou alebo ako inak to nazvať. No asi by som skôr uvítala taký bežnejší, reálnejší záver. Alebo keby sa to skončilo o dve kapitoly menej, ak sa dobre pamätám... No aj tak fajn.
Som rada, že sa mi to napokon páčilo a prekonala som všetky svoje uhundrané prekážky. Knihu vám určite odporúčam, pretože určite má čo ponúknuť. Nie je to úplne originálne. Je vidieť, že pár príbehmi sa veru autorka inšpirovala... No aj tak to má svoje čaro, ktoré som pocítila i ja. Je to pekný nápad. Spracovanie je výborné a tak niet nad čím váhať :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

pondelok, 8. mája 2017

Múza / Jessie Burton

Originálny názov: The Muse
Autorka: Jessie Burton
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 432

Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrťkedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.


Aj vy sa ešte živo pamätáte na knižku, ktorá mnohých zaujala krásnou obálkou, zaujímavou anotáciou a sľubným príbehom? Na knižku s názvom Miniaturista? 
V tom čase bolo okolo nej kopec rozruchu, pretože svoj okruh čitateľov si našla. Horšie je, že pri nachádzaní fanúšikov jej to žiaľ akosi nevyšlo. Ja sama som sa do Miniaturistu púšťala s obrovským nadšením a chuťou. Výsledok bol však viac ako prekvapivý, dodnes neviem či v pozitívnom zmysle slova. Príbeh mal totižto obrovský potenciál, nápad bol výborný, no to spracovanie zaostávalo. To najlepšie autorka hodila dakde do dejového kúta a rozvíjala tam nudné a predovšetkým odveci veci. Nehovorím, že to bolo vyslovene zlé, ale je ťažké povedať názor na tento príbeh.


Potom prišla Múza... Že Jessie Burton je jej autorkou som si  uvedomila až vo chvíli, kedy som ju držala doma v rukách. Pri výbere som to nejakým spôsobom prehliadla. Vtedy vo mne začali narastať pochybnosti, či to bol dobrý nápad. Aj keď sa hovorí "Nesúď knihu podľa obalu", v tomto prípade ma obálka zaujala ako prvá. Je absolútne prekrásna! Človek sa na ňu nevie vynadívať. Ako bonus je prevedenie krásne aj vo vnútri. Každá kapitola sa začína drobnými ilustráciami, ktoré zalahodia oku. Aj Miniaturista mal krásnu obálku, no Múza to prekonala. Pôsobí magicky. Má čaro, ktoré vás láka. Anotáciu je už druhá vec. Aj tá ma samozrejme zaujala, no v podstate som až tak nevedela do čoho idem...

Milujem keď sa v príbehu prelína čas. Zamilovala som si to pri Jojo Moyes a milujem to v každom prípade aj u iných autorov. Minulosť, ktorá nadvezuje na prítomnosť. Popretkávané tajomstvá... Takýto dej si rozhodne vie získať moju pozornosť. Inak tomu nebolo ani tu. Vždy je pre mňa ťažké si však vybrať, ktorú dobu mám radšej, pretože vždy jeden pohľad baví viac ako ten druhý.
Olive Schlossová žije pred začiatkom vojny v 30. rokoch v Španielsku - to je prvý pohľad. Druhý pohľad je očami Odelle v povojnových rokoch z Londýna. Bolo ťažké vybrať si, pretože moje sympatie sa každú chvíľu menili a svojim spôsobom ma obe doby bavili rovnako. I keď milujem Londýn a Anglicko je kraj za ktorým moje srdce "piští", o niečo viac ma to podvedome ťahalo k horúcemu Španielsku. V čase kedy tam žila Olive to bola nespútaná krajina, kde sa diali mnohé hrôzy, neprávosti a príroda mala vlastné čaro. Omámil ma sad, ktorý Olive obdivovala. Hltala som každý ťah štetca, ktorý prešiel po plátne. Obrazy som mala živo pred očami a ich opis bol natoľko silný, že som ich vnímala aj v realite.

Aj keď má táto kniha mnoho plusou, nebolo to s ňou jednoduché. Začínam mať pocit, že k Jessie Burton táto rozpoltenosť už akosi patrí... Totižto spočiatku som bola nadšená a bavilo ma to. Nadšenie mi však rýchlo vyprchalo a ja som sa musela do čítania nútiť. Mala som chuť ju odložiť nadobro, no nechcela som to vzdať. Aj preto bolo výborné rozhodnutie dať si pauzu. Potom, keď som sa k nej vrátila, vrátilo sa aj moje nadšenie a všetko bolo v úplnom poriadku. Vlastne to bolo ešte lepšie ako predtým. Podarilo sa mi začítať. Bavilo ma to. Dej som si začala užívať a konečne ma zaujímali a trápili osudy hrdinov, ktorí mi boli tak vzdialení a cudzí.

Autorka tohto románu pre mňa ostane asi navždy záhadou. Jej štýl písania je svojský a jednoducho ho rozpoznáte medzi tisíckami kníh. Má skvelé nápady a originalita jej nechýba. Len to spracovanie svojich príbehov má viac ako zvláštne. Múza ma však príjemne prekvapila a bola pre mňa väčším zážitkom ako Miniaturista. Aj keď priznávam, že vo mne nahlodala obavy a začalo mi byť ľúto, že som Miniaturistovi našla nový domov, pretože vďaka Múze by som mu možno ešte dala šancu. Každopádne túto novinku odporúčam. Nie je to sto percentné, no má to svoje kúzlo. Tajomstvá vám zamotajú hlavu a vy budete zvedaví ako to vlastne naozaj je. Nemyslím si, že by sa jej prečítanie dalo oľutovať. Takže smelo do toho :)!

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

streda, 3. mája 2017

Hobit / J.R.R.Tolkien

Originálny názov: The Hobbit
Autor: John Ronald Reuel Tolkien
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012
Počet strán: 231

Bilbo Bublík je iba obyčajný Hobit. Hobit, ktorý rád vyfukuje do vzduchu krúžky svojou fajkou, ktorý má útulnú noru plnú tunelov a plnú zásob jedla, a noru, v ktorej je teplúčko a hostia sú vítaní. Jedného pokojného rána sa k nemu pristaví čarodejník Gandalf, ktorý už v tom momente nič netušiacemu Bilbovi zmení život. Hobiti majú odvážne srdcia, no povaha im káže sedieť doma. Na dobrodružstvá ani nepomyslieť. Bilbo však pochádza z prastarého rodu, ktorého potomkovia na dobrodružstvá veru nehľadeli iba z diaľky. Gandalf si zvolí Bilba ako hlavného lupiča dobrodružnej púte, ktorú vedú trinásti trpaslíci. Medzi nimi je potomok a predovšetkým kráľ Thorin. Dávne poklady a obrovské bohatstvo o ktoré prišiel jeho ľud vďaka nenásytnému drakovi Smagovi ho núti prísť si po to, čo mu patrí. Bilbo ani netuší, akú veľkú pomoc poskytne svojim budúcim priateľom a ako veľmi sa jeho život otočí iným smerom... Lepším? Ktovie.

Cestu k malému Hobitovi som si nachádzala veľmi ťažko. Dávnejšie som sa pokúšala pozrieť si film, ktorý v tom čase mal veľký úspech. Zo všetkých strán som počula nadšené ohlasy a tak som sa do toho túžila vžiť aj ja. Prvý pokus bol veľmi rozpačitý, pretože to nešlo celkom podľa mojich očakávaní. Druhý bol ešte horší a na tretí som ani nenabrala odvahu. Takže som sa prvým dielom neprehrýzla a na Hobita som zanevrela na dlhý čas. Koľká to hlúposť... Som šťastná, že pred nedávnom som dostala nápad si to pozrieť opäť. Bolo to jendo z mojich najlepších rozhodnutí. Tento raz to bolo celkom iné. Od začiatku som mala úsmev na tvári, cítila som sa ako medzi svojimi priateľmi, ktorý sa mi pomaly, ale isto dostali až do srdca. Bála som sa o nich počas ich putovania a pevne som im držala palce. Každý jeden problém som prežívala s nimi a premýšľala som ako sa dostať z momentálnej kaše. Chvíľami som cítila teplo na duši a rozlievajúci sa úsmev na perách, o chvíľu ma premáhal strach a zas o ďalšiu chvíľu, radosť zo zaslúženého víťazstva. Áno, bola som nadšená.


Zvyšné dva diely som si pozrela skôr akoby som sa stihla nazdať a tie dlhé, predlhé tri hodiny sa mi napokon málili. Ani deväť hodín dobrodružstva mi nestačilo, pretože keď sa do toho raz zamilujete, nikdy nebudete mať dosť. Do knihy som sa pustila v podstate okamžite, pretože to inak nešlo. Musela som. 
Keď sa mi dostala do rúk, opäť som nadobudla ten krásny pocit domova. Obálka je prekrásna a vedela som, že to čítanie bude stáť za to. Popravde môj vzťah k Tolkienovej tvorbe nebol nikdy jednoduchý, čo ma mrzí. Som však rada, že na tom pilne pracujem :). A veru mi to ide! Bilbo si moje srdce získal a pomaly sa to začína dariť i odvážnemu Frodovi. Teší ma, že môžem krútiť hlavou nad svojou hlúposťou, pretože človek sa učí z vlastných chýb a toto bola jedna z nich.

Tolkien ma skvelý, priam krásny štýl písania. Keď čítate jeho knihu, viď Hobita, máte pocit akoby ste sedeli pri tlejúcom ohníku a počúvali príbeh. Nečítate knihu, v mysli sa vám odohráva film, ktorý prežívate celým srdcom. Ak ste ako malí radi počúvali tie najrozmanitejšie príbehy, či už od svojich rodičov alebo starých rodičov, vďaka Hobitovi to zažijete opäť.

Aj keď je Hobit skvele napísaný a predovšetkým vymyslený príbeh. Áno, dostala ma mapka... Nie je to žiadne dych berúce fantasy. A práve o to viac sa vám to bude páčiť. Tolkien dokázal aj bez stovky strán naviac vytvoriť niečo, čo vás dostane. Niečo k čomu si vytvoríte citový vzťah a zaručene sa k tomu rokmi vrátite. Aj keď je to v podstate detská kniha, veková kategória tu nehrá rolu. Dokáže to zaujať akúkoľvek generáciu.

Silná stránka Hobita je určite tá citová väzba, ktorá tu vznikne. Niet divu. Sú tu princípy ako priateľstvo, pomoc v nebezpečí a obeta. Takáto kniha má určite väčší význam než mnohé dnešné romány. Ako dobre sa mi počúva, keď môžem povedať, že Hobit si ma získal a že ho milujem. Nie je dňa aby som si nespomenula na nejaké jeho dobrodružstvo. Bilbo prešiel obrovskou, výraznou a skvelou zmenou za čo som naňho hrdá. Avšak nie je jedinou postavou tejto knihy. Gandalf, ale aj trpaslíci si vás získajú po svojom. Každý trpaslík je odlišní, no ako celok tvoria skvelú rodinu do ktorej sa radi pridáte. Nechcem moc porovnávať, no neubránim sa tomu, že film si ma získal málinko viac. Akoby sa filmárom podarilo Hobitovi nasadiť čerešničku na torte, pretože to vyšperkovali do dokonalosti. No kniha si ma získala tiež, samozrejme. Určite vám ju odporúčam, čo ste si mohli všimnúť už na začiatku. Je to úžasné dobrodružstvo, ktoré si buď zamilujete alebo si k nemu nájdete cestu časom. Iná možnosť nie je ♥.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môže kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie: