streda, 15. novembra 2017

Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City
Autor: Ransom Riggs
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 
Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.


Moje hodnotenie:

štvrtok, 9. novembra 2017

Malá kniha Hygge | Veľký sveter, hrubé ponožky, teplá deka, tlejúci ohník a šálka čaju? Áno prosím!

Originálny názov: The Little Book of Hygge
Autor: Meik Wiking
Vydavateľstvo: LUKA
Rok vydania: 2017
Počet strán: 288

Viete, prečo sú Dáni najšťastnejším národom na svete? Ako sa im darí žiť radostne a pokojne aj v dnešných bláznivých časoch? Ich tajomstvo nie je vôbec komplikované. Spočíva v životnej filozofii s tajomným názvom hygge.
Hygge, to sú chvíle, keď sa v hrubých vlnených ponožkách zababušíte do pohodlnej deky, kým vonku zúri búrka. Hygge cítite pri tlmenom svetle sviečok, keď večeriate so svojimi blízkymi a užívate si spoločne strávené okamihy, ktoré sú jedinečné. Hygge, to je ten neopísateľný pocit, ktorý sa vás zmocní pri pohľade na červenkasté nebo so zapadajúcim slnkom.
Zamilujte si hygge a odhaľte tajomstvo toho, ako byť v živote šťastnejší a spokojnejší. Malá kniha hygge je skutočnou bibliou dánskeho životného štýlu, ktorý obľubujú ľudia po celom svete. Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking v nej prináša praktické a jednoduché rady, ako zažívať viac radosti a plnými dúškami si užívať chvíle pohody na dánsky spôsob hygge – od ideálneho osvetlenia vášho domova, cez príjemný čas strávený s vašimi najbližšími až po osvedčené chutné hygge recepty.
Malá kniha hygge vám priblíži filozofiu pohody a tepla, ktorú si veľmi ľahko osvojíte aj vy.


Po Malej knižke Hygge som pokukovala už veľmi dlhý čas. Aj preto veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, že mi umožnilo prečítať si ju, keď som sa konečne odhodlala a nastal ten správny čas. Dúfam, že vás moja recenzia taktiež troška navnadí, ako sa to pred istým časom stalo mne (o Hygge som sa dozvedela na základe recenzie) a že vás knižka zaujme. Ak sa tak stane, z pohodlia domova si ju môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

O čom to vlastne je? Myslím si, že na Hygge vlastne ani netreba obsah.
Milujete dni, kedy si bez výčitiek ležíte v posteli, či sedíte vo vašom obľúbenom kresle, zabalení do hrubej, teplej deky, popíjate si horúcu šálku kávy alebo čaju, sviečky pomaly horia a vy cítite tú prostú, napĺňajúcu spokojnosť? Áno? Tak to ste na správnom mieste!

Meik Wiking pracuje ako výskumník šťastia(?). Často sa stretáva s tým, že ho mnohé denníky, a tlač ako taká, oslovujú v čom tkvie dánske šťastie a čo to ten Hygge vlastne znamená. Hygge je pocit. Je to pocit bezpečia, keď ste doma. Je to radosť, ktorá spočíva v jednoduchosti, uvoľnenej atmosfére a v maličkostiach. V prvom rade je to však o užívaní si prítomného okamihu s čím máme v dnešnej dobe mnohí problém. Doba je rýchla. Žijeme v kolobehu, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a povinnosti nepočkajú. Sme zvyknutí žiť v neustálom strese a pod tlakom, preto aj keď sa konečne dočkáme pohodovej chvíle, automaticky myslíme dopredu a naše myšlienky patria povinnostiam, ktoré nás ešte len čakajú, či nepríjemnostiam. Neustále dúfame v budúcnosť, až napokon zistíme, že prítomnosť nám ušla pomedzi prsty a stratili sme kopec času... Ja osobne to však chápem, pretože naozaj nie je jednoduché zastaviť sa. V poslednom čase s tým mám obzvlášť problém. Prakticky jednoduché nie je robiť, ani len veci pre radosť.

Hygge však "vyvracia" všetky spomínané negatíva. Autor nás pomaly učí, ako sa zastaviť a ako si navodiť správnu atmosféru pre pohodové vyžitie. Postupne si nás získava, pretože kniha nefunguje iba, ako manuál pre šťastie. Dej ovplyvňuje aj autor, pretože do rád a tipov zahŕňa i svoje spomienky, zážitky a ako príklady poskytuje vlastné skúsenosti. Veľmi sa mi to páčilo, pretože knižka mala odrazu svoju atmosféru a osobité čaro. Vedela som si tie momenty dokonale predstaviť v mysli a zrazu som sa taktiež cítila uvoľnene a šťastne. Áno... Musím priznať, že pri čítaní som sa cítila, až neobyčajne dobre a pozitívne naladená. Autor má skvelý štýl písania a nech opisoval čokoľvek,
bavilo ma to a užívala som si každý detail.

Čitateľovo oko veľmi rýchlo pohladia prekrásne fotky, či obrázky, ktoré idú s tipmi na relax, ruka v ruke. Je to zvláštne, pretože Hygge je samozrejme netypická knižka bez deja, či zápletky, no aj tak som si toto čítanie užila, tak ako už dlho nie. Konečne sa mi podarilo sústrediť iba na čítanie a moja myseľ si oddýchla. Každý deň som sa tešila na večer, kedy sa usadím do svojho kresla, budem si chlipkať kávu, zabalím sa do deky a prežijem Hygge na vlastnej koži. Na veľa vecí som sa začala pozerať inak, i keď v tomto štýle života som sa našla a riadila som sa týmto všetkým, aj predtým než som sa dopočula o knihe. Len som to nemala pomenované O:). Jedno z najväčším šťastí na svete je byť vyrovnaný a spokojný z maličkostí a okamihov, ktoré sa práve dejú. Malú knižku Hygge vám môžem jedine odporúčať! Každý z nás ju svojim spôsobom potrebuje...
Len tak pre zaujímavosť. Viete čo ma úplne zahrialo na duši? Keď pri časti OBLEČENIE autor opísal môj šatník. Potešilo. Myslím, že v Dánsku by sa mi naozaj darilo ❤.

Moje hodnotenie:

streda, 1. novembra 2017

Doslova / Lucy Keating

Originálny názov: Literally
Autorka: Lucy Keating
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 224

Ľúbostný príbeh dvoch mladých ľudí sa odohráva na hranici reality a literárnej fikcie...
Annabellin život bol vždy dokonalý s veľkým D. Ale iba do chvíle, kým k nim do školy nezavíta slávna spisovateľka Lucy Keatingová, ktorá tvrdí, že je len hlavnou hrdinkou jej príbehu, že je postavou, ktorú sama vytvorila. Ukáže sa, že Lucy hovorí pravdu a že celý Annabellin život je v jej rukách a bude sa vyvíjať tak, ako sa pani spisovateľke zachce.
Lenže ona odmieta žiť tak, ako to niekto nalinajkoval. Preto sa snaží nájsť spôsob, ako napísať vlastný príbeh, chce vziať život do svojich rúk a bojovať za chlapca, ktorého má rada. Podarí sa jej to, alebo bude mať Lucy posledné slovo?

Čím to je, že knižky od Lucy Keating majú tak neskutočne krásne obálky? Už pri jej prvej knižke, ktorá sa mi dostala do rúk - Zavri oči a snívaj som sa nevedela vynadívať na to aká je prekrásna, no keď som prvýkrát zazrela naživo Doslova, zaľúbila som sa. Nech vyzerá akokoľvek pekne na obrázku, nevyrovná sa to realite. Všetky tie písmenká a postavička... Prepáčte, že sa tu takto rozplývam, ale nedalo mi ❤.


Pravdou však ostáva, že knižka Zavri oči a snívaj si ma získala najmä obálkou, no samotný príbeh sa mi až tak nepozdával. Nebolo to zlé, ale prekážali mi tam mnohé nelogické veci a celkovo to bolo asi až príliš zvláštne. Preto, keď som si vyberala z ponuky knihu Doslova, váhala som. Pre mňa nemá význam vyberať si príbehy pri ktorých viem, že sa mi nebudú páčiť a tak som nechcela urobiť takúto chybu ani tentoraz. Niečo ma však lákalo a moje logické argumenty padali, ako listy na jeseň. Áno je to zrejme aj tou obálkou, no i tak som zrejme musela dúfať, že príbeh ukrýva viac.

Napokon sa mi oplatilo risknúť to a dočkala som sa skvelého prekvapenia. Začala som čítať včera večer a už pred spaním som bola na posledných stránkach. Je to neskutočne milá a sladká jednohubka, ktorá však nenudí, ba naopak baví a drží si vás pripútaných. Je to skvelá voľba, keď máte krízu, ste "prečítaný" a potrebujete si oddýchnuť. Príbeh ponúka množstvo úsmevných chvíľ, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári a predovšetkým prídete na celkom iné myšlienky. Je to sladké, naivné, nereálne, no s hanbou priznávam, že to na mňa fungovalo a autorka ma dostala.

Užívala som si hrdinkyne strastiplné dobrodružstvá, vývoj situácie a vzťahy medzi hrdinami. Lucy vymyslela skutočne skvelých hrdinov pri ktorých som si ani nevedela vybrať, ktorý mi prirástol k srdcu viac. Bolo to zábavné a oceňujem, že autorka vymyslela cez všetky klišé, ktoré použila niečo originálne. Myslím, že som sa ešte nikdy nestretla s myšlienkou knihy v knihe, respektívne hrdinky, ktorá je v knihe a zároveň... Ach je to troška komplikované :D. Každopádne je to skvelý nápad a bavilo ma čítať všetky prekvapenia a prekážky, ktoré hlavnú hrdinku Anabelle čakali. Bolo zaujímavé sledovať, že aj keď jej knižná Lucy Keating vymyslela dokonalý život, Anabelle chcela ísť svojou cestou a voliť si svoj osud.

Knižku odporúčam. Skvele som si oddýchla, zabavila sa a potešilo ma, že ma strhla natoľko, že som ju prečítala na posedenie. Milujem, keď ma nejaká knižka strhne tak veľmi :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 31. októbra 2017

Drsne o nežnom, nežne o drsnom / Peter Broy

Dvojkniha, ktorá vám prinesie nový pohľad na svet mužov a žien. Zábavná a výstižná kategorizácia oboch pohlaví, pomocou ktorej nahliadnete do psychiky opačného pohlavia a pomôže vám nájsť odpovede na neobjasnené správanie vašej vysnívanej polovičky.

Nie tak dávno som dostala správu s veľmi zaujímavou ponukou. Bola to pre mňa výzva so všetkou úprimnosťou, pretože knižka, ktorú mám zrecenzovať nie je literatúrou, ktorú vyhľadávam a celkovo som si nevedela predstaviť, ako jej obsah zhrniem slovami a objasním vám o čo ide. Knižku vydalo vydavateľstvo Inotaj, ktoré dielo popisuje ako najlepšiu knihu, ktorú kedy vydalo. Mala by obsahovať ľahký štýl, inteligentný humor a mnohé myšlienky...


O čom vlastne je? Drsne o nežnom a nežne o drsnom je akoby zhrnutie celkových ženských, či mužských vlastností. Ženy, či muži sú zhrnutý do kategórii na základe vlastností a každý typ má svoju typickú charakteristiku, ktorú sa snaží autor v diele objasniť. Aby bolo všetko prehľadné a po poriadku, kniha sa skladá z dvoch častí.

I. Drsne o nežnom
Ženy sa delia na základné typy a nimi sú: 
  • Femme fatale (fatálna žena)
  • Vamp
  • Sivá myška
  • Aktivistka Greenpeace alebo Slobody zvierat
  • Striga
  • Materský typ - žena v domácnosti
  • Vedec - feminista
  • Problémovka
Neviem, či je so mnou niečo zle, ale každopádne, ani v jednom type som sa nenašla :D. Musím priznať, že trocha sa mi nepáči takéto škatulkovanie a nemyslím si, že na ženu stačí jedna kategória podľa ktorej sa správa. Zrejme každá z nás má nespočetné množstvo vlastností na ktoré nestačí jedna definícia. No keď to vezmem s humorom (čo by som aj mala), tak sa to dá brať s nadhľadom. 
Taktiež je to fajn, ako humorná priúčka pre hanblivých mužov, pretože autor nielen že charakterizoval každý jeden typ, ale následne i popisuje, ako spoznáte o ktorý typ ide. Aké správanie je pri takejto žene bežné a ako rozlíšite napríklad Femme fatale od Vamp. 


II. Nežne o drsnom
Podľa názvu druhého dielu možno znie, že muží dostanú o niečo menej kritiky a ich charakterizovanie nebude také prísne, no opak je pravdou. Je to vo veľmi podobnom duchu, ako pri príučke o nežnom pohlaví. Taktiež vás tu čaká celkové rozdelenie do základných typov a následne charakteristika o jednotlivých mužoch. Ako sa delia?
  • Rekordér
  • Fanúšik - Hráč
  • Podnikateľ - Narcis
  • Vodca - Manipulátor
  • Technik - Modelátor
  • Poľovník - Rybár - Hasič
  • Maliar - Bohém - Revolucionár
  • Vedec - Teoretik
  • Roľník - Hospodár
  • Šľachtic - Aristokrat

Je mi hlúpe priznať to, ale ani táto charakteristika mi neprišla správna a presná. Ako my ženy, tak aj muži patria do viacerých skupín s odlišnými povahami a vlastnostiami. Nedá sa ich zaškatulkovať. Takže naozaj nedokážem túto knižku brať inak, ako humorne s účelom čítania pre zabavenie. Určite by som ju nevnímala, ako návod i keď obsahuje množstvo rád. Na každého človeka platí niečo iné. 

Autor však má naozaj ľahký a svieži štýl písania a jemný humor, ktorý využíva sadne mnohým. Pri čítaní si skvele oddýchnete a prídete na iné myšlienky. Je to niečo iné, originálne a myslím si, že pre mnohých z vás by bolo čítanie tejto knižky, tak ako aj pre mňa "vyjdenie zo svojej komfortnej zóny", no myslím si, že prečítaním nič nestratíte. Pokiaľ sa zaujímate o vlastnosti, typy ľudí a celkovo psychológiu (?) alebo sa chcete jednoducho zabaviť na rozdieloch medzi nežným a "drsným" pohlavím je to dobrá voľba. Nerecenzuje sa mi to jednoducho, pretože obvykle recenzujem knižky, ktoré majú príbeh a dej, no ako som spomínala... Je to niečo iné.

Pokiaľ vás knižka zaujala, zakúpiť si ju môžete na tejto adrese. Na stránke sa môžete dozvedieť viac, ako o autorovi, tak aj o knižke.
Majte sa krásne :)!

nedeľa, 29. októbra 2017

"The town was paper, but the memories were not" | Paper Towns

Autor: John Green
Vydavateľstvo: Bloomsbury Publishing PLC
Rok vydania: 2013
Počet strán: 305

Quentin Jacobsen has always loved Margo Roth Spiegelman, for Margo (and her adventures) are the stuff of legend at their high school. So when she one day climbs through his window and summons him on an all-night road trip of revenge he cannot help but follow. But the next day Margo doesn't come to school and a week later she is still missing. Q soon learns that there are clues in her disappearance ...and they are for him. But as he gets deeper into the mystery - culminating in another awesome road trip across America - he becomes less sure of who and what he is looking for. Masterfully written by John Green, this is a thoughtful, insightful and hilarious coming-of-age story.

“It is so hard to leave—until you leave. 
And then it is the easiest goddamned thing in the world.”

Rozhodla som sa, že ešte dnes, či sa mi to páči alebo nie, musím dokončiť recenziu na moje milované Papierové mestá. Pociťujem únavu, čo vôbec nie je dobrý "doprovod" k písaniu, no som odhodlaná a verím, že to zvládnem.
Musím a každopádne mi ani nič iné nezostáva, takže poďme na to.

*Okay včera som zaspala - pokus č.2*
Som strašne šťastná, že vás môžem privítať pri tejto recenzii, pretože je to ďalšia zo súdku čítania v angličtine. Je to znamenie, že som sa nevzdala a stále odhodlanie pokračujem a snažím sa. Spočiatku som sa bála, že aj keď som zvládla prečítať Charlieho malé tajomstvá v AJ, neznamená to nič a ešte stále ma to môže opustiť a nechám to tak. Potom som však prečítala A Monster Calls a popravde ide to už nejak samé. Konečne sa dostávam do stavu, kedy mi to čítanie príde prirodzené a neuvedomujem si cudzí jazyk. Je to neskutočne výborný pocit a mám z toho priam destkú radosť. Nečakala som, že to pôjde tak dobre, no som šťastná, prešťastná a už teraz sa teším na ďalší príbeh.

“Margo always loved mysteries. And in everything that came afterward, I could never stop thinking that maybe she loved mysteries so much that she became one.”

Musím uznať, že zatiaľ som mala šťastie na knižky, ktoré som si vybrala. Vždy sa snažím vyberať sústredene, znalecky a s rozumom :D. Je to však proces, ktorý ma baví a užívam si ho. Charlie bol jasná voľba. Príbeh poznám veľmi dobre, čítala som to v slovenčine a film som videla veľmi veľakrát v angličtine. Volanie netvora bol tiež krok na istotu, pretože z ohlasov som čítala, že angličina je tam jednoduchá, nuž a Mestá... To isté, ako Charlie. Môj odpor k novodobým dabingom a záľuba pozerať filmy v pôvodnom znení mi zrazu príde, ako veľmi výhodná vlastnosť. V mnohom mi to pomáha pri čítaní, teda presnejšie v porozumení.

Nuž, ale ako sa mi páčili samotné Mestá? Zrejme vám to je jasné už hneď od začiatku. Bola to, ako príležitosť zaľúbiť sa do nich odznova. Tento príbeh mi je veľmi blízky a už od prvej chvíle, čo som ich čítala krátko po ich vydaní v slovenčine som sa do nich bezhlavo zaľúbila. Film, ktorý sa podľa mňa vydaril moju lásku iba prehĺbil a knižka, ktorú práve recenzujem ma iba utvrdila. Viem, že mnohí ľudia Greenovu tvorbu veľmi nemajú v láske a všeobecne sú názory na jeho príbehy dosť rozpoltené. Ja osobne som jeho fanúšik a v jeho knižkach si vždy nájdem to svoje. Mám rada štýl jeho humoru, písania a celkovo mi, ako autor veľmi sadol.

Paper Towns sa delia na tri časti, pričom každá ponuka celkom iné dobrodružstvo. Ani za svet by som vám nedokázala povedať, ktorá je najlepšia, pretože každá ma svoje čaro. No tretia, posledná ma vie vždy schuti rozosmiať. Milujem tam zrejme každý jeden úsek a myslím, že aj práve vďaka tomuto nápadu sa vo mne zrodila túžba zažiť road trip.

Popravde ťažko sa mi vyjadruje slovami, ako veľmi sa mi to páčilo, pretože keď milujem asi každú vetu z knihy, nemám k tomu tým pádom veľmi, čo povedať.
No čo sa mi napríklad páčilo viac, keď si porovnám originál v angličtine a slovenský preklad?

  • Žiadne Benove ŠŤANDY, ale "Honeybunny". To znelo milionkrát znesiteľnejšie a lepšie.
  • Žiadna prezývka Quentina v štýle Kvéčko, ale normálne, jednoduché "Q".
  • Tak, ako aj v predchádzajúcich prípadoch anglických knižiek, ktoré som zatiaľ čítala sa mi citáty páčili oveľa viac a zároveň na mňa oveľa viac zapôsobili a dotkli sa ma. Viac ma nútili zamyslieť sa.
  • Hlášky zneli vtipnejšie a vlastne aj boli vtipnejšie...
“Peeing is like a good book in that it is very, very hard to stop once you start.”

Pokiaľ uvažujete, že by ste chceli začať čítať knihy v angličtine, tak Paper Towns sú dobrou voľbou. Angličtina nie je veľmi náročná a pokiaľ príbeh poznáte v zmysle, že ste to už napríklad čítali v preklade alebo ste videli film, tak by nemal byť žiadny problém. Ja som si čítanie užila a ako som už zrejme spomínala aj v predchádzajúcich recenziách... Najlepšia rada, ktorej sa držím a pomáha mi, je neprekladať si každé slovíčko, ktorému nerozumiem. Skrátka čítam ďalej a význam pochopím z celku :).

“As long as we don't die, this is gonna be one hell of a story.”

streda, 25. októbra 2017

Keď objavíš nečakane... | Osem hôr

 Originálny názov: Le otto montagne
Autor: Paolo Cognetti
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: ODEON
Rok vydania: 2017
Počet strán: 248

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“

Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí hor¬s¬kého masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom.
Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

...

Veľmi, ale naozaj veľmi som váhala, keď som si vyberala príbeh Osem hôr spomedzi noviniek Ikaru. Knižky z edície Odeon mám rada, no dá sa pri nich ľahko popáliť. Zväčša to nie sú knihy pri ktorých by si vaša myseľ mohla oddýchnuť a buď si ich skrátka zamilujete alebo to nefunguje a vy s tým nemôžete nič urobiť. V poslednom čase nemám ľahké čitateľské obdobie a tak by mi nejakým spôsobom ťažšie čítanie asi nepadlo moc dobre. Váhala som, uvažovala... No niečo ma v tomto prípade neskutočne lákalo a našepkávalo mi, aby som to riskla. Turistika nie je môj obor, no i tak som cítila akýsi prísľub, že táto kniha mi môže dať niečo viac.

A dala. Už dlho som sa nestretla s tak výborným štýlom písania. Autor si ma získal už od úplného začiatku. Po prvej vete sa mi v hlave odvíjal "film" a prežívala som príbeh, ktorý mi bol cudzí, netypický, no užívala som si každý jeden úsek. Popravde ani neviem, ako by som vám slovami popísala jeho písanie. Je to ten typ, kedy už od začiatku viete, že ste sa stretli s majstrom slova. Človek od ktorého by ste chceli počúvať príbehy za chladných nocí a nezáleží na tom, či by išlo o desivé historky alebo jednoduché spomienky z detstva, príbehy zo života. Všetkým slovám vie dať váhu a riadky, ktoré píše majú život. Celý jeho život a skúsenosti dokázal dokonale zachytiť, oživiť spomienky a preniesť ich k čitateľom.

Spočiatku autor popisuje svoje detstvo a počiatok silného priateľstva. Bruno čoskoro spoznáva kamaráta Pietra, ktorý je v mnohých smeroch celkom odlišný, no medzi chlapcami sa zrodí priateľstvo, ktoré nezničí, ani diaľka, odlúčenie, či roky. Spoločne dospievajú a učia jeden druhého množstvo vecí. V pokoji môžeme sledovať situáciu aj v rodine Bruna. Je vidieť, že autor mal veľmi zlváštny vzťah k svojmu otcovi, ktorý sa snažil chápať snáď po celý zvyšok života. Jeho otec bol preňho záhadou o ktorej vedel jedinú vec a to lásku k horám. 

Osem hôr nie je typickou knižkou. Aspoň pre mňa nie... Nikdy by som nečakala, že mi príbeh ponukne tak veľa. Je ťažké popísať, aké krásy sa ukrývajú medzi týmito stránkami. Po celý čas príbeh popisuje iba bežný život. Nič viac, nič menej, no od Paula by ma pravdepodobne bavilo a držalo v "zažratí" do čítania pravdepodobne aj čítanie telefónneho zoznamu. Od neho by som skrátka dokázala prečítať čokoľvek. Želám si viac kníh, ako je táto, avšak cítim, že žiadna nedokáže docieliť atmosféru a autentickosť, ktorou ovplýva dielo Cognettiho. Knižku vám môžem naozaj len a len odporúčam. Zažijete pri nej úsmevné chvíle, oddýchnete si, prídete na iné myšlienky a skutočne sa zamyslíte nad vecami, ktoré sú významné, ale aj nie... Za prečítanie určite stojí.
Som neskutočne šťastná, že ten malý hlások v mojej hlave zvíťazil a dala som tomu šancu. Prišla by som o veľa.


Moje hodnotenie:

utorok, 24. októbra 2017

Prefíkané bájky / John & Caitlin Matthews

Originálny názov: Trick of the Tale
Autori: John Matthews, Caitlin Matthews
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: Stonožka
Rok vydania: 2017
Počet strán: 96

Objavte svojrázny svet prefíkancov, prešibaných zvierat, ktoré svojimi schopnosťami a trikmi balamutia ostatné zvieratá okolo seba, aby tým samy niečo získali. Niekedy vyhrajú, inokedy im zas ostatní prejdú cez rozum, no musíte sa mať vždy na pozore pred ich šibalstvami. Každý z týchto príbehov, zozbieraných zo všetkých kútov sveta, oživujú pozoruhodné ilustrácie Tomislava Tomića, prekypujúce humorom a prepracovanými detailmi.

Iba ťažko viem slovami vysvetliť prečo som si naposledy vybrala z dielne Ikaru knižku bájok. Možno som si spomenula na dávne časy, kedy som ako dieťa hltala príbehy zvierat, ktoré ma vždy niečo naučili a nad ktorými som sa musela zamýšľať. Vždy som si svietila v noci lampičkou, pretože som už dávno mala spať, no príbehy a osudy zvierat ma zaujímali natoľko, že som si toto pravidlo veselo porušovala každú jednu noc.


Keď som v ponuke od Ikaru zazrela túto knižku, pocítila som náhlu potrebu prečítať si ju. Páčili sa mi ilustrácie a povedala som si, že tým nemôžem nič stratiť. Vnímala som to, ako dobrý nápad, pretože dostala som akoby šancu oddýchnuť si od ťažkých románov, či čohokoľvek iného a áno... vrátiť sa do detských čias. Mnohé bájky sú skutočne krásne a myslím si, že človeku neuškodia, ani v dospelosti. Bola som zvedavá, čo mi prinesú spomínané, nové Prefíkané bájky.

Asi to nebudem moc naťahovať... Spočiatku som bola celkom spokojná. Na tvári mi pohrával úsmev a bolo to jednoducho fajn. Páčilo sa mi, že každá bájka je niečim špecifická pre určitú oblasť/krajinu a tak môžete zistiť pôvody príbehov. To vnímam, ako veľké plus.
Problém je v tom, že čím ďalej som čítala, tým menej sa mi samotné bájky páčili. Ku koncu som sa musela do čítania nútiť a celkovo to pre mňa nebolo nejakým spôsobom zaujímavé. Neviem možno je to aj vekom. Možno bolo hlúpe čakať, že sa mi budú bájky páčiť rovnako, ako v detstve, no mám pocit, že to nie je úplne tým.

Samozrejme našli sa tam aj veľmi pekné príbehy. Zaujímavé a poučné, no mnohé mi jednoducho nesadli. Chcem však povedať, že toto je čisto iba môj názor a som presvedčená o tom, že každý človek ich bude vnímať inak. Predovšetkým sú to príbehy určené mladším čitateľom a tam by nemal byť žiadny problém. Je to niečo iné, originálne... Mnohé bájky sa ani neponášali na také tie typické s ktorými sa zvykneme stretnúť zvyčajne. A klamala by som keby poviem, že v knihe neboli prekrásne ilustrácie. Doslova to bola radosť dívať sa.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

pondelok, 23. októbra 2017

FALL TIME COSY TIME BOOK TAG

Ahojte moji milí čitatelia :)!
Po nekonečne dlhom čase vás veľmi rada vítam pri najnovšom TAGu do ktorého ma nominovala Veronika z blogu Bookish Friendship.
Kedysi, prakticky na začiatkoch blogu som TAGy písala veľmi rada, no časom som túto činnosť akosi opustila. Popravde dlhý čas som ani nenarazila na žiadny, ktorý by ma zaujal, no to neplatí o tomto prekrásnom, jesennom, ktorý som si pre vás pripravila ♥.
Len tak na úvod... Pevne verím a dúfam, že mi odpustíte fotky, ktoré vyzerajú viac než jesenne, skôr zimne. Tento fakt som si uvedomila, až keď som dofotila a vtedy som už nemala srdce meniť ich, pretože mi prirástli k srdcu. Snáď ich dokážete vnímať univerzálne, ako ja :)).

1. Crunching Leaves: The world is full of colour. Choose a book that has reds, oranges and yellows on the cover.
Ako prvé mi ihneď napadli Búrlivé výšiny, aj keď pri nich nie je iba obálka plná farieb, ale i príbeh poskytuje rozmanitú škálu udalostí. Je to jeden z mojich najobľúbenejších príbehov, ktorý si ma podmanil už od prvej chvíle svojou pochmúrnou atmosférou a tienistými stránkami. Drozdovo nie je miesto, ktoré by sa dalo nazvať krásnym, útulným, či hrejivým, no i tak sa tam vždy rada vraciam a spoznávam príbeh hrdinov, ktorých osudy sú prepletené navzájom.

2. Cosy Sweater: It's finally cold enough to wear warm, cosy clothes. What book gives you the warm fuzzies?
Nikdy nezabudnem na príbeh Malých žien. Na neskrotnú Jo v ktorej som našla veľa vlastností, ktoré vlastním spolu s ňou. Na láskavú Beth, rozvážnu Meg a Amy. Prežila som s nimi prekrásne dobrodružstvá a často som sa s nimi ocitla na miestach, ktoré len tak ľahko nezchádzajú z mysle. Nezáleží na tom, či to bola rozkvitnutá lúka alebo jednoducho rozhovor v zasneženú, zimnú noc pri teple z krbu. Je to prekrásny príbeh, ktorý svojim spôsobom dokáže človeka v mnohom poučiť. Počas čítania mi to dalo veľa a už od momentu, odkedy som dočítala sa neviem dočkať, kedy si knižku prečítam znova.

3. Fall Storm: The wind is howling and the rain is pounding. What's your favourite book or genre to read on a stormy day?
Jana Eyrová! Atmosféra z príbehu sa mi dokonale hodí na takýto typ dňa. Čím upršanejší, tým lepší...
Ale po čase mi napadol aj skvelý Trinásty príbeh od Diane Setterfield, ktorý žiaľbohu nevlastním, no rozhodne mám časom v pláne knižku vlastniť v zbierke :).

4. Cool, Crisp Air: Which cool character would you want to trade places with?
Anna zo zeleného domu. Je to tá najlepšia hrdinka pod slnkom. Jej prístup k životu, optimizmus, pohľad na svet a myšlienky ma dokážu prekvapiť dodnes (nezáleží na tom koľkokrát som ich počula). Veľmi rada by som sa niekedy v mojom živote stretla s Annou. Zašla sa s ňou prejsť na všetky tie krásne miesta v Avonlea. Stretla jej dôvernú priateľku Dianu a najmä Gilberta. Avonlea je miesto, ako stvorené zo sna. Annu som začala čítať, ako dieťa, ale túžba žiť v tejto dobe a na mieste, kde Anna... Prežiť všetko, čo ona... Tento sen nikdy nevymizol ♥.

5. Hot Apple Cider: Choose an under hyped book that you want to see become the next biggest, hottes thing.
*Dúfam, že som túto otázku pochopila dobre.* Sem by som určite zaradila Slečna Brontëová píše o láske od Juliet Gael. Bola som šokovaná, keď som po dočítaní zistila, že nie je známa, tak ako by mala byť nielen na Slovenku, ale aj v zahraničí. Nechce sa mi tomu veriť! Nikdy som sa nestretla s tak originálnym, prepracovaným a úžasným príbehom. 

6. Coats, Scarves, Mittens: The weather turned cold and it's time to cover up. What's the most embarrassing book cover you own that you like to keep hidden from the public?
Milujem knihy od V.C.Andrewsovej, ale väčšina tých obálok je naozaj na zaplakanie...

7. Pumpkin Spice: What is your favourite comfort food in the fall season?
Fuu popravde musím priznať, že ma nenapadá žiadne konkrétne jedlo. Určite mám zrejme slušnú spotrebu koláčikov, napr. nejakých jablkových perníkov alebo tak, no inak ma nenapadá. Skôr je pre mňa typické piť kávu a čajíky. Vždy chodím do kaviarní extrémne často, no jeseň mi na to príde, ako stvorená. A potom ešte potrebujem mať v izbe svoju obľúbenú sviečku od Glade s vôňou škorice a jablka, ale to platí aj pri zime.
ALE keď už spomínam typické veci. Veľmi rada by som vás navnadila na seriál, ktorý sa k jeseni dokonale hodí. Je to nové spracovanie Anny zo zeleného domu, ktoré sa nie tak celkom drží knihy, no i tak je to prekrásny príbeh a skvelé spracovanie.

8. Warm, Cosy Bonfire: Spread the warmth. Who are you going to tag?
Rada by som nominovala Dany z blogu Danys books, Simu z Daydreamer's world, Knihomoľku Bleise a Reading with Lucy
Budem rada, keď sa zapojíte a teším sa na vaše články :)♥♥♥!

sobota, 21. októbra 2017

Chcem sa zastaviť | Na rázcestí....

Ahojte moji milí čitatelia!
Neplánovala som písať tento článok a nemala som v úmysle povedať, ako sa v poslednom čase skutočne cítim, no v dnešné nové ráno, ako si tak sedím, premýšľam a počúvam jesennú hudbu sa moje prsty akosi samé rozhodli otvoriť blogger a začať písať.
Nič konkrétne. Len písať. Pocity. Myšlienky.
A také veci...
Popravde v článkoch som nikdy nebola dobrá a myslím, že sa to veľmi nezmenilo dodnes. Je pre mňa ťažké pospájať svoje myšlienky do slov, ktoré si vzápätí prečítate vy... Je celkovo ťažké povedať svoje myšlienky nahlas. Slová v mysli sú krechké, osobné, no keď sa dostanú na povrch vedia vyvolať búrku. Myslím, že raz som čítala, že slová sú tou najväčšou zbraňou ľudí. Alebo niečo v takom zmysle a je to pravda. Jedno slovo vás dokáže urobiť šťastným alebo vás prinúti plakať. Slová majú moc.
Možno však záleží aj na konkrétnych ľuďoch, ktorí slová vyslovia...

V poslednom čase sa cítim stratene. V niektorých momentoch hľadám samú seba. Skúšam nové veci a zároveň sa snažím nájsť všetko, čo ma robilo šťastnou dodnes. Snažím sa spomenúť na všetky veci, ktoré som kedy milovala. Cítim sa akoby som stála na križovatke alebo sa rozhodovala nad niečim dôležitým. Nemám smer, ktorým by som sa mohla vydať. Nemám stereotyp, ktorý by som chcela prežívať. Stojím na mieste, všetky udalosti okolo mňa prehrmeli a ja zrazu neviem čo s tým. Som strašne zmetená z ľudí, z tohto sveta a najmä sama zo seba.
Som zmetená vo svojom osobnom živote, no odráža sa mi to aj v mojej blogovej činnosti. A vlastne aj v čítaní ako takom.
A práve o tom chcem písať práve teraz.

Blogujem už dlhé štyri roky. Znie to smiešne, pretože štyri roky sú v podstate iba smietka počas celého života, no i tak keď si predstavím celý ten čas a všetky moje začiatky, tak mi to príde ako doba na ktorú môžem byť hrdá. Úprimne nečakala som, že mi to vydrží tak dlho, aj keď pravdou je, že som nečakala ani len to, že niekedy začnem...
Nikdy som sa neobzerala okolo. Tešila som sa z prítomných momentov. Tešila som sa z ponúk od vydavateľstiev a autorov. Hromadila som knihy, obklopovala som sa nimi. Čítala som celé dni. Mala som svoj stereotyp, ktorý spočíval v tom, že som prečítala knihu, zapísala si ju a potom som automaticky písala recenziu. A bola som šťastná. Vážne som bola...
Ale viete čo? Mám pocit, že toto všetko ma oberá o radosť z čítania.
V poslednom čase ma blogovanie oveľa viac stresuje, než robí šťastnou. Už to nie je ako kedysi, keď som sa s vami delila o pocity a články som písala s chuťou. Teraz skôr riešim termíny, čítam pretože musím a predovšetkým neustále nestíham. Milujem svoje spolupráce. Nechcem aby to teraz znelo tak, že blogujem iba pre ne, no za ten čas ich už nevnímam iba takým tým bežným neosobným spôsobom, no spoznala som v nich skvelých ľudí, ktorí sú už svojim spôsobom dlhou súčasťou môjho života. Každú spolupracá si veľmi vážim, no v poslednom čase mám chuť zakričať dosť. Viem, že si za to môžem sama a asi logicky si poviete, že to je môj problém, keď si naberiem kníh viac než vládzem, no je to komplikované. Je to dlhý proces, kým som sa dostala do tohto stavu...
Kníh si už ani neberiem tak veľa, ako predtým. Uvedomujem si, že to nemôžem preháňať, no okolo tohto všetkého je toho viac...
Mrzí ma, že nemôžem čítať, čo chcem. Niekedy by som sa rada iba jednoducho zadívala na svoju knižnicu, vytiahla si knižku a strávila pri nej popoludnie.
Možno by som rada naletela do kníhkupectva, kúpila si knižku, ktorá by mi padla do oka a strávila pri nej zvyšok dňa.
Rada by som čítala dookola Harryho Pottera, či iné obľúbené príbehy.
Chcela by som zažiť pocit, že keď mi napadne nejaká knižka a dostanem na ňu chuť, môžem po nej siahnuť a hodiť všetko za hlavu.
Pravdou je, že nemôžem.

Keď som bola mladšia, čítanie bolo mojou najobľúbenejšou aktivitou na celom šírom svete. Viem si vybaviť pocity, ktoré som prežívala. To zvláštne, magické nadšenie pre objavovanie nových, nepoznaných svetov. Každá knižka mi otvrárala brány do nových svetov a dávala mi možnosť prežiť niečo nové.
Myslím, že momentálne sú pre mňa všteky brány zatvorené.

Chýba mi to nadšenie, ktoré som vždy cítila. Chýba mi nejaký zmysel...

Je ťažké to pochopiť a popravde vám vôbec neviem popísať, ako sa cítim. Čítam si článok, ktorý vám plánujem "ponúknuť" a všteko mi príde hlúpe a hysterické. "Prečo neukončí spolupráce, keď sa jej nepáči? Prečo neskončí s blogom? Čo tak pauza?"... Logika tu asi nepomôže.

Nechcem skončiť s blogom, pretože nech teraz cítim čokoľvek, zažila som oveľa viac šťastných chvíľ, než tých zlých odkedy píšem... Taktiež nechcem ukončiť spolupráce, pretože verím, že si musím nájsť iba nejaký nový spôsob fungovania. Bolelo by ma zahodiť všetky možnosti a veci, ktoré mám rada. Pauza by sa mi zrejme naozaj zišla, no viem, že v mojom prípade by mi skôr uškodila.
Neviem, čo chcem docieliť tým, že vám o tomto všetko píšem a neviem, ako chcem pokračovať, no viem, že chcem späť svoju lásku ku knihám. Chcem trochu zastať a mať šancu otočiť sa za príbehmi, ktoré som prečítala.

Príde mi nesprávne, keď som dovolila to, aby vec, ktorá ma má robiť šťastou a ktorú som vždy nadovšetko milovala, ma začala stresovať a urobila som si z nej povinnosť.
Čítanie sa pre mňa nikdy nemalo stať povinnosťou, písanie to isté.

Verím však, že toto všetko nejak prehrmí. Potrebujem zmenu, to je jasné... A ja skrátka verím, že keď dokážem zmeniť všetko, čo mi prekáža. Keď sa na chvíľu zastavím, tak opäť pocítim šťastie, ktoré potrebujem.
Mrzí ma, že vás zaťažujem s nezmyselnými myšlienkami a v podstate som vám týmto nič nedala, no snáď ma niekde v kútiku duše chápete a držíte palce.
Ďakujem vám za všetko a ďakujem, ak ste článok prečítali až do konca.
Majte sa krásne!

nedeľa, 8. októbra 2017

4.Blogové narodeniny | Súťaž ♥

Ahojte moji najmilší čitatelia! Vítam vás pri dnešnom článku, ktorý sa už časom stal pevnou tradíciou a z ktorého mám obrovskú radosť :)!
Štyri roky! Štyri krásne roky, ktoré som prežila s vami a s vašou podporou.
Je to klišé. Všetko, čo poviem tak bude zrejme znieť, no je to pravda a tak nemám na výber.
Pred štyrmi rokmi by som v živote nikdy neverila, že mi to vydrží tak dlho. Blog som si založila úplnou náhodou, bez očakávaní, či minimálnych znalostí. Písala som príšerne, no z každej "recenzie" som mala priam detskú radosť a tak som sa posúvala po kúsočkoch vpred.
Prvý rok bol za mnou. Naučila som sa veľa nového, svojim spôsobom som sa zlepšila a pomaly som začala spoznávať množstvo nových ľudí. Získala som spolupráce, pričom väčšina mi ostala dodnes. Blog mi ponúkol neskutočné množstvo skúseností a zážitkov. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz ocitnem napríklad na YOLi pikniku, čo bol jeden z najkrajších letných zážitkov. Spolupráca s Ikarom je teraz opäť o niečom inom. Viem s kým komunikujem, spoznala som ľudí, ktorí sú zlatí, milí a priateľskí. A na zrazoch som zas spoznala ľudí, ktorí sú ako ja, čo vie naozaj potešiť. Priateľstvá, ktoré som počas týchto štyroch rokov nadobudla nezanikli, no vydržali dodnes za čo som vďačná.
Blog ma naučil veľa vecí. Zlepšila som sa. Aj keď asi nikdy nebudem so sebou spokojná na 100%, cítim, že to písanie už svojim spôsobom ide a cítim sa istejšie. Rozšírila sa mi slovná zásoba, nebojím sa vyjadrovať k literatúre a uznávam... Tak troška som si rozšírila obzory a veru viem byť v poslednom čase prieberčivá v tom, čo čítam O:).
Nie je to jednoduché. Aj keď sú všetky tieto faktory skvelé, niekedy mi to dáva zabrať. Neraz som mala chvíle, kedy som uvažovala, že s týmto všetkým skončím a vrátim sa k čítaniu pre radosť. Neteší ma, keď beriem písanie/čítanie, ako povinnosť. Keď ma stresujú neprečítané stránky, no nie preto, že by ma trápilo, že nemám čas a chcela by som, ale preto, že nestíham termíny a podobne... No vždy si pripomínam všetky dobré veci, ktoré za to stoja a o ktorých som vám povedala. To že mi blog prekáža v jednom momente, neznamená, že zlé obdobie neustúpi a nepocítim opäť obdobie v ktorom si uvedomujem, prečo mi na tom, tak veľmi záleží. Je ťažké nezabudnúť, že z niektorých vecí mám radosť a milujem ich, pri všetkom naokolo, no zatiaľ sa mi to vždy podarilo, či už s pomocou okolia alebo seba samej. Nedokážem si predstaviť, že by som ukončila túto etapu, pretože je ešte veľa vecí o ktoré som sa s vami nepodelila a veľa vecí, ktoré s vami môžem zažiť a predovšetkým chcem. Zabila by som niečo, čo milujem a to by bola najväčšia chyba v mojom živote... Zo začiatku by som možno bola spokojná skrz čas, ktorý by som získala, no potom by som si to uvedomila a ľutovala by som. Pomáhate mi aj vo chvíľach, kedy o tom možno, ani neviete.
Štyri roky sú dlhý čas. Keď si predstavím svoje 13 ročné ja a terajšieho človeka, takmer dospelého, píšucého pre vás... Ja a tento kútik, ktorý som pre vás vytvorila dospievame spoločne, ruka v ruke.


Súťaž
Ďakujem vám za všetko. Za každý komentár, odber, podporu... Za každý jeden moment ♥.
Chcela by som sa vám poďakovať, aj niečim, vďaka čomu moju vďaku pocítite :D a tak som sa rozhodla usporiadať súťaž. Verím, že knižka si nájde svoj nový domov a príde do dobrých rúk...

Aké sú pravidlá?
  • Súťaž platí iba pre súťažiacich so slovenskou doručovacou adresou (čo ma veľmi mrzí :/ )
  • Musíte vyplniť formulár
  • Trvá od dnešného dňa, čiže od 8.10. do 11.11.
  • Výhercu vyberiem na základe formulárových odpovedí (ak to bude nerozhodné, budem losovať)
Čo dodať... Držím vám palce a ešte raz vám za všetko ďakujem. Všetci ste výnimoční, skvelí a úžasní ľudia bez ktorých by som nefungovala už po veľmi krátkom čase.



pondelok, 2. októbra 2017

A Monster Calls | Alebo druhá anglická knižka ♥

Autor: Patrick Ness, Siobhan Dowd
Vydavateľstvo: Walker Books Ltd
Rok vydania: 2015
Počet strán: 240

Conor has the same dream every night, ever since his mother first fell ill, ever since she started the treatments that don't quite seem to be working. But tonight is different. Tonight, when he wakes, there's a visitor at his window. It's ancient, elemental, a force of nature. And it wants the most dangerous thing of all from Conor. It wants the truth.

“But what is a dream, Conor O'Malley? the monster said, bending down so it's face was close to Conor's. Who is to say that it is not everything else that is the dream?” 

Nevzdala som sa a v čítaní anglických knižiek poctivo a s radosťou pokračujem. Po prvotnom nadšení z The Perkf of Being a Wallflower som sa bála, že ma to po chvíli pustí a ďalšie knihy budem iba odkladať na "neskôr". Nepustilo :). Popravde dodalo mi to novú chuť do čítania a neskutočne ma baví, ako si týmto spôsobom rozširujem obzory, vychádzam zo svojej komfortnej zóny a užívam si priam detskú radosť z každej prečítanej vety. Nečakala som, že ma môže čítanie v inom jazyku natoľko pohltiť a vlastne nečakala som ani len to, že budem schopná zvládnuť ho, no ono to ide. A musím uznať, že každá jedna myšlienka, slovo, či význam sa mi dokážu pod kožu dostať oveľa viac, než skrz preklad (i keď prekladateľov máme nadmieru šikovných!)

Druhú anglickú knihu som sa snažila vyberať s rozumom. Chcela som príbeh, ktorý napríklad dobre poznám, čítala som ho už (prípadne videla film), stretávala som sa s citátmi a podobne... Povedala som si, že to, že sa mi podarilo prečítať jednu knižku ešte nič neznamená a nemôžem sa unáhliť. S radosťou som zistila, že Patrickovo Volanie netvora bolo výbornou voľbou. Vydanie som si takmer okamžite zamilovala. Bolo mi trošku ľúto, že v ňom chýbajú všetky tie úžasné ilustrácie, no keďže doma vlastním aj slovenské vydanie, nie je to až taký veľký problém. Obálka je prekrásna a človek sa na ňu dokáže dívať pekne dlhý čas. V podstate sa riadi heslom "V jednoduchosti je krása." 

“Don't think you haven't lived long enough
 to have a story to tell.”

Čítať som začala v jeden upršaný, pochmúrny deň, keď som cestovala domov vlakom. Bola som celá vymrznutá, na okná bubnoval dážď a vo vzduchu bolo cítiť jeseň v plnej sile. Aj keď som skoro nestihla vlak a počasie nebolo práve ideálne, cítila som sa výborne, pretože takéto počasie má cez všetky negatíva svoje čaro. Po chvíli som vytiahla knižku a s chuťou som sa pustila do príbehu. Stránky sa mi otáčali samé. Ani nie za hodinku som mala za sebou prvých štyridsať strán a autor ma mal omotanú okolo prsta. Neregistrovala som cudzí jazyk, iba som čítala, čítala a čítala. Ak som aj niečomu nerozumela, zafixovala som si radu, že sa nad tým netreba pozastavovať a tak aj bolo. Význam som si čoskoro uvedomila z ostatných slov a napokon som nejak pochopila/naučila sa aj slovíčka, ktorých význam mi bol neznámy, ak sa v príbehu vyskytovali často.


V nasledujúcich dňoch som mala málo času a odrazilo sa to aj na čítaní. Stratila som dobré tempo. Čítalo sa mi to pomalšie a každú stránku som si uvedomovala až príliš... Málinko som mala väčší problém aj s jazykom a porozumením, no zas nebol to žiadny extrém. Myslím si, že za toto naozaj môže, ako som už spomínala čas a vyťaženosť. Chvalabohu, čoskoro som sa z toho dostala a vrátila sa späť do stavu, kedy bol príbeh mojou druhou realitou. 

Patrick Ness vytvoril niečo neskutočné. Je to síce nápad Siobhan Dowd, no práve on vdýchol príbehu život tým, ako sa s ním popasoval. Ešte nikdy v celom svojom živote som sa nestretla s ničím podobným. Príbeh tak jednoduchý, komplikovaný, krásny a smutný zároveň... Milujem pasáže v ktorých monštrum rozpráva Conorovi príbehy. Po druhýkrát som sa nad nimi snažila zamýšľať ešte viac, no aj tak ma dokázali zasiahnuť a prekvapiť, ako predtým. Neprekážalo mi, že viem, ako sa bude príbeh odvíjať, pretože štýl písania bol natoľko skvelý, že si udržal moju pozornosť, pripútal si ma k sebe a mne nezáležalo na ničom inom než na aktuálnom diani. Užívala som si každý jeden moment. Neviem čím to je. Naše preklady, aspoň väčšina z nich, sú vydarené a myslím si, že ponechať autorov štýl sa prekladateľom viac menej darí. Avšak za nič na svete ma preložené myšlienky nedokážu strhnúť tak veľmi, ako keď si ich prečítam v originály. Každá jedna mi dáva väčší význam. Viac ma zasiahne a to na tom celom milujem snáď najviac.

A Monster Calls vám môžem jedine odporúčať. Je to prekrásny príbeh, kde sny môžu byť skutočnosťou. Kde pravda je najťažšou vecou na svete, no prináša pokoj. V príbehu nie je nič zlé alebo dobré. Všetko má dve strany... Asi nikto nevystihol život, tak presne ako Patrick Ness.

“You do not write your life with words...
You write it with actions. What you think is not important. 
It is only important what you do.”

nedeľa, 17. septembra 2017

Caraval / Stephanie Garber

Originálny názov: Caraval
Autorka: Stephanie Garber
Vydavateľstvo: Egmont SK
Rok vydania: 2017
Počet strán: 432

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
V pohodlí domova si ju môžete zakúpiť, napr. TU :).

Ak ste o Caravale počuli čokoľvek, nevyrovná sa to skutočnosti. Je to viac ako hra. Je to mágia! Scarlett ho chcela vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí.

Táto recenzia sa mi nepíše ľahko. Trvalo mi až príliš dlho kým som sa prinútila posadiť za notebook a napísať niečo zmysluplné, a tak som si napokon spôsobila iba ak to, že sa mi nepíše o nič lepšie. Je ťažké vyjadriť, ako sa mi kniha páčila, pretože Caraval vo mne vyvolal množstvo emócii. Je to kniha, ktorá vás zrejme popletie hneď na úvode. Privedie vás na klamlivú cestu ešte skôr než ju otvoríte. Podľa toho, čo som vyčítala z anotácie som si myslela, že Caraval bude niečo úžasné. Magická hra, plná kúziel, zázrakov... Čakala som svet z ktorého sa mi nikdy nebude chcieť odísť a ktorý si zamilujem. Výsledok?

Kto by to bol povedal, že Caraval je presný opak. Že hra nie je magická, ale vražedná. Na každom rohu číha nebezpečenstvo a o tom, či je reálna alebo nie si niesom istá doteraz. Ľudia sa do tejto hry hrnú akoby to bola najlepšia zábava na svete. Ja som sa tam cítila pomaly, ako v aréne smrti z Hunger Games. Každopádne to však malo svoje čaro. Tým, aké to bolo psycho a nepredvídateľné, pripomenulo mi to Ríšu divov. Tá je tiež veľmi svojská, no i tak väčšina z nás svet z Alenky miluje. V tomto prípade to mám dosť podobne. No do hry by som, tak či tak nešla.


Autorka má veľmi zvláštny štýl písania. Na jej tvorbe je niečo autentické, mám na mysli akoby nálepku vďaka ktorej s istotou viete, že v rukách držíte knižku Stephanie Garber. Má zvláštne nápady pri ktorých som mala pocit, že som sa nestretla ešte s ničim podobným. V tejto dobe je ťažké nájsť knižku, ktorá by nemala aspoň pár podobných znakov s inými príbehmi, no Caraval mi prišiel neskutočne originálny. Niekedy som pri čítaní, až hlavou krútila, pretože mi prišli isté prvky príliš. Strácala som sa v tom a nevedela som si ich celkom predstaviť, no autorka ma vyviedla z omylu. Príde mi, že to ako môže byť čitateľ zmätený je jej zámer. Veľa sa toho ukáže ešte v ďalšom diely, pretože aj keď sa po dočítaní hra skončila, nemám v tom všetkom o nič jasnejšie. Autorka sa s nami ešte pohrá a z toho mám úprimne radosť.

Páči sa mi, ako je tu všetko nejasné. Tvorcovia hry vás nútia, aby ste Caraval nebrali vážne, okolnosti vás nútia vidieť ich reálne a všetko je tak strašne dopletené. Je to chaos, ktorý má svoje čaro. 
Mne osobne sa veľmi páčili niektoré postavy. Hlavná hrdinka Scarlett bola, ako osobnosť veľmi fajn. Mala k celku rozumnú povahu, nad všetkým sa vopred zamyslela a bola ostražitá. Postupne sa počas príbehu rozvíjala a učila sa vnímať veci inak. Začala život vidieť inými očami a aj keď si v hre užije svoje, na niečo to bolo určite dobré. Mojou najobľúbenejšou postavou však bol Julian. Nechcem ho tu priveľmi ospevovať, no v skratke vám poviem, že mi veľmi pripomínal kapitána Hooka z Once Upon a Time. Bol skvelý a čítať jeho poznámky, postrehy, či celkovo pasáže s ním ma bavilo asi najviac.

Knižku odporúčam. Má čo ponúknuť, len ju musíte čítať s otvorenou mysľou, a možno že nie s priveľkými očakávaniami. Nech čakáte čokoľvek, príbeh pôjde svojou vlastnou cestou... Celé sa mi to však veľmi páčilo a teším sa na pokračovanie. Na konci mi bolo veru ľúto, že ho nemám hneď po ruke :).

“She imagined loving him would feel like falling in love with darkness, 
frightening and consuming yet utterly beautiful when the stars came out.”

Moje hodnotenie:

sobota, 9. septembra 2017

Najlepší rok tvojho života / Charlotte Lucas

Originálny názov: Dein perfektes Jahr
Autorka: Charlotte Lucas
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 384
Čo je zmyslom tvojho života?Ak aj Jonathan Grief niekedy poznal odpoveď na túto otázku, už ju dávno zabudol.
Čo je zmyslom tvojho života?
Pre Hannah Marxovú je to však jasné. Chce okolo seba vidieť iba dobro. Chce naplno prežívať život. Vychutnávať ho tu a teraz. A občas možno robiť celkom spontánne veci, napríklad behať naboso po lúke plnej kvetov.
Lenže osud niekedy všetko, v čo veríš, spochybní...
Krásny román o dvoch mužoch, jednej žene a najdôležitejších otázkach života.

Charlotte Lucas je pre mňa neznámou autorkou a to, že jej meno je iba pseudonym mi nebolo známe. Popravde nebola som si istá ani tým, či je táto knižka pre mňa dobrou voľbou, pretože bežné, súčasné romány pre ženy moc nevyhľadávam... som skôr na klasiku O:). No chcela som to risknúť. Anotácia neznela zle a tá obálka ma upútala na prvý pohľad. Je jednoducho prekrásna. A keď som doma zistila, že má ružové stránky, moje srdce až poskočilo. Mala som obavy, naopak nemala som predstavy, ale išla som do toho aj cez to s takou chladnou hlavou. Povedala som si, že nebudem mať predsudky, aj keď vychádzam zo svojej komfortnej zóny.

Ako sa mi teda knižka páčila? Začalo to prekvapivo dobre. Príbeh mal príjemné tempo, pričom niektoré kapitoly boli kratučké a tak si ma kniha držala pevne pri sebe. Hneď na úvod som sa pobavila na hlavnom hrdinovi Jonathanovi G., ktorý si svojou precíznosťou a namosúrenosťou získal moje sympatie. Nebol to ideálny hrdina, ani žiadny dobrák od srdca, či človek, ktorý žije naplno. Bol skrátka zničený životom, nahnevaný na celý svet a bavil ma. 

Od začiatku som čakala, že sympatická mi bude Hannah a Jonathan ani trochu, no bolo to presne naopak. Hannah bola, ako to povedať... Pozerala sa na svet cez ružové okuliare. Mala v sebe kopec optimizmu, veľa energie, cieľov a podobne. No skutočnosť bola taká, že na mňa jej povaha pôsobila občas detinsky a jej konania mi išli na nervy. Skutočne niektoré jej rozhodnutia, či činy doteraz celkom nechápem a napokon jej postoj k problémom. Nezvykne mi vadiť, keď hlavná hrdinka má sklon plakať, no keď Hannah smoklila každú chvíľu (aj keď opodstatnene) prekážalo mi to. Ako hrdinka mi nesadla, no nebol to extrém, ktorý by mi kazil celkový zážitok z knihy alebo by ma dohnal nudiť sa cez jej pasáže. I keď som spomenula, že mi nebola sympatická, príbeh z jej pohľadu ma taktiež bavil.

Avšak oveľa viac ma zaujímal vývoj Jonathana, ktorý sa postupne učil žiť, užívať si prítomné okamihy a zbavoval sa akýchkoľvek negatív. Rada, ktorá ma skutočne zaujala bola "Skúste odpovedať na všetky ponuky, ktoré by ste zvyčajne ihneď odmietli, odpovedať ÁNO." Verte, či nie... fungovalo to. Mnoho rád, ktoré dostával Jonathan na nápravu svojho života ma prinútili zamyslieť sa. Boli tam skvelé tipy pre každého z nás. Každý si tam nájde to svoje. Doba je rýchla a len málokedy máme čas zastaviť sa a robiť veci po ktorých naozaj túžime. V tomto smere je táto knižka určite celkom inšpiratívnym kúskom pre aspoň minimálne zlepšenie životného štýlu.

Autorka si ma získala, pretože jej štýl písania bol svieži a zábavný. Aj keď kniha obsahuje množstvo rád, neprišlo mi to silené a nemala som pocit, že by mi niekto posúval manuál na život násilím. Čítanie som si neskutočne užívala. Bola som až prekvapená, ako veľmi sa mi príbeh zapáčil, pretože nečakala som to. Ak som niečo čakala, tak to bol príjemný, oddychový príbeh, no v tomto prípade som dostala viac. Každý deň som sa tešila, ako sa vrátim domov a budem si v pokoji čítať. Mala som chuť si brať knižku všade so sebou a odtrhnúť sa od nej bolo náročné :).

Aj keď autorka vložila do svojej knižky možno až príliš náhod a koniec sa zavŕšil rýchlejšie, než som si predstavovala. Bolo to skvelé. Naozaj vám knižku odporúčam. Je to čítanie pri ktorom sa zabavíte a získa si vás. Niekomu sa to môže páčiť menej, niekomu viac, no myslím, že nikto k nej nebude mať úplne negatívny postoj. Mňa nadchla, ako sa len dalo.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk 

Moje hodnotenie:

sobota, 26. augusta 2017

Na rozhraní dvoch svetov / Michal Škombár

Autor: Michal Škombár
Vydavateľstvo: Elist
Rok vydania: 2017
Počet strán: 220

William už neraz myslel na samovraždu, ale komu to nepreblesklo hlavou ešte ani raz v živote? Nemôcť nikdy zaspať je darom aj prekliatím zároveň. A týmto handicapom bol na planéte obdarovaný každý ctihodný občan. Ako malý býval William nesmierne šťastný, že nemusí vykonávať tú čudesnú činnosť, o ktorej netušil, že kdesi v hĺbke stále existuje. No keď ste starší a morený v práci deň čo deň, odrazu sa vo vašom vnútri začne rozvíjať istá nebezpečná túžba. Nemusieť pohnúť ničím na svojom tele. Spánok sa ho snažil potajomky premôcť. William však nevedel, ako to spraviť. Nepoznal postup. Túžil aspoň raz v živote zakúsiť neopísateľný pocit voľnosti. Po dovŕšení toho najlepšieho veku, dvadsať rokov, mu vpichli pod kožu tekutinu. Tá zastavila jeho starnutie. Preto planétu obývali len ľudia prevtelení do mladíckej podoby. Rodiny, ktoré žili v manželstve takmer už veky, neboli obmedzené na počty detí. Krajina však nebola napriek tomu nikdy preľudnená, za čo mohli hlavne samovraždy, vraždy, neplodnosť, zrútenie sa, čo nakoniec opäť viedlo väčšinou len k samovražde. Všetko vyzeralo na oko prekrásne. Počatie nového života sa tu zakaždým rovnalo veľkému zázraku a bolo hodné aj bujarej oslavy.

Ten čas poriadne letí. Ani by mi nenapadlo, že od momentu, kedy ma prvýkrát oslovil Michal Škombár ubehli už dobré dva roky. Jeho prvotina, Druhá šanca, bola od neho prirodzene mojou prvou prečítanou knihou. Bolo to netradičné čítanie. Akčné, no s veľmi sympatickým hlavným hrdinom a niektoré úseky mali skvelú priateľskú atmosféru. Dej plynul rýchlo a neustále sa tam niečo dialo. Nebol to žáner, ktorý bežne vyhľadávam, ale na moje prekvapenie sa mi to páčilo.

O nejaký čas sa mi dostalo do rúk pokračovanie, ktoré bolo oproti jednotke o čosi tenšie, no prekvapilo ešte viac. Mišo využil faktory na ktorých príbeh založil a potom ich úplne prevrátil. Zničil zaužívané tradície a preskúmal nové zákutia sveta, ktorý vytvoril. To sa mi na tom veľmi páčilo. Mohol pokračovať klasickým rozuzlením, no v tomto príapade to, akoby posunul na ešte vyšší level a prekonal svoju vlastnú hranicu.

Popravde som šťastná za deň, kedy sa Mišo ozval, pretože nielen že sa mi do rúk dostali viac, ako zaujímavé príbehy, ale získala som aj prakticky nového kamaráta, ktorý ma neprestáva udivovať, či inšpirovať svojim prístupom k životu, odhodlaním a postrehmi. Myslím, že viacerí z nás by na jeho mieste podľahli negatívnym myšlienkam a zanevreli by na život, no Mišo svoj hendikep nevníma. Nemôže sa hýbať, no ani to ho nezastavilo v písaní príbehov. Píše ich svojským spôsobom pomocou myši a ja vážne obdivujem, ako sa vynašiel. On je doslova dôkazom toho, že všetko je možné, keď človek chce. 

Na jeho najnovšiu knižku som sa tešila už dlhší čas. Nepamätám si presne, kedy to bolo, ale od momentu, ako som si prečítala prvú kapitolu ubehlo "pár" chvíľ. Ukážka, ktorú som mala možnosť vidieť ma  nadchla. Páčil sa mi nápad. Celkovo nový svet, s novými tvárami a novými pravidlami. Aké by to bolo, keby sme nemuseli spať? Keby sme mali viac času, no mechanicky by sme prežívali deň za dňom. Prinútilo ma to aspoň na chvíľu sa zamyslieť a bola som zvedavá, čo všetko sa v príbehu udeje.


Ako som už spomínala. Je to skvelý nápad/námet s ktorým by sa dalo neskutočne pracovať. Ponúka obrovské množstvo možností a poskytuje šancu na priam fantastický, dychberúci príbeh. Mišov štýl písania mám rada. Ak aj v jeho prvej knižke mal problém s prehnane veľkým množstvom opisov, ja osobne som to nezaregistrovala a neprekážalo mi to. Tu však musím priznať, že som bola mierne sklamaná. Mala som obrovské očakávania. Predstavovala som si snáď tisíc možností... Naozaj s tým nápadom sa dalo poriadne vyhrať, lenže ono sa to zrejme vôbec neodvíjalo podľa mojich predstáv. 

Všetky spomínané skvelé faktory v anotácii mi tam jednoducho chýbali. To, že ľudia nespia som si uvedomila asi až niekde v polke knihy, až tam sa to spomenulo. Taktiež som nezachytila nič o nešťastných ľuďoch, ktorí by sa snažili vziať si život zo zúfalstva. Takmer vykonaná samovražda hlavného hrdinu mi prišla, tak zvláštne nárazová. Skrátka akoby bolo všetko v poriadku, usmieval sa a iba zrazu z hodiny na hodinu sa pokúsil ukončiť svoju existenciu. 

Nebolo to pre mňa uveriteľné. Nedokázala som sa ponoriť do tohto sveta a knižka ma žiaľ bohu dlhší čas nedokázala strhnúť. Nebolo to zlé, ale myslím, že predchádzajúca autorova séria mi k srdcu prirástla viac. Na všetko som sa pozerala iba, ako nestranný pozorovateľ. Na postavy som sa nenaviazala a tak ma v niektorých momentoch moc netrápil ich osud. Nedokázala som sa s nimi zžiť, či si ich nejakým spôsobom obľúbiť. 


Malo to však aj dobré momenty. Mám rada humorné poznámky, ktoré si Mišo nevie odpustiť, čo je len a len dobré. Zaujalo ma aj zvláštne puto, ktoré bolo cítiť medzi hlavným hrdinom a neznámou ženou, ktorú jedného dňa spozoroval. William ju nepoznal a ani ju nikdy predtým nevidel, no i tak cítil, že jeho život je prepletený s touto neznámou osobou. Párkrát som premýšľala nad tým, akú úlohu tam môže táto žena hrať, no netušila som.

Čo sa mi na knihe veľmi páčilo bol koniec. Nechápte ma zle... Uvedomujem si, že to asi neznie pekne, lenže nemyslím to tak. Ku koncu autor vymyslel rozuzlenie, ktoré by som nečakala, ani vo sne. Úplne ma to šokovalo a iba som ostala s otvorenými ústami. Mala som viac teórii, no ani jedna sa mi nepotrvdila, keďže toto sa nedalo očakávať. Koniec vyvoláva množstvo otázok nad ktorými si lámem hlavu, avšak stále niesom o nič múdrejšia. Je škoda, že vám nemôžem prezradiť, čo mám na mysli, pretože o tomto by som sa rada porozprávala... 

Nebola to zlá kniha, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že tak skvelý námet sa dal spracovať lepšie. Z anotácie som sa o tomto svete dozvedela viac, ako zo samotnej knižky, čo je škoda... No i tak to bolo príjemné čítanie a fajn dobrodružstvo. Ako som už spomínala, koniec si ma získal a zaujal ma. V podstate toto mi príde, akoby to bola Mišova prvotina a Druhá šanca s Pravou tvárou prišli až po nej. Ktovie možno bola chyba aj vo mne. Pri čítaní vie veľa spraviť aj momentálna nálada. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorým sa to bude páčiť :). Ja Mišovi opäť ďakujem, že mi umožnil prečítať si niečo iné, nové, neokukané... A teším sa na jeho ďalšie knihy. Verím, že sa ešte máme na čo tešiť.

Moje hodnotenie:


Nezabudnite si pozrieť book trailer :)!