utorok, 23. mája 2017

Na dvore z tŕňov a ruží / Sarah J. Maas

Originálny názov: A Court of Thorns and Roses
Autorka: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 424

Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

Trón zo skla je mojou srdcovou záležitosťou. Každým dielom je pre mňa ťažšie a ťažšie, čakať na ďalší diel, no koniec koncov to vždy musím svojim spôsobom prežiť. Na dvore z tŕňov a ruží som si túžila prečítať od prvého momentu. Vlastne ešte skôr, ako vôbec mala vyjsť v slovenčine, preto jej vydaním sa mi splnil sen... Dalo by sa tak povedať. Pre mňa osobne to predstavovalo aj takú náplasť alebo zalepenie očí, pred čakaním Kráľovnej tieňov. Vítané rozptýlenie, ktoré by zmenšilo moje utrpenie :D. Divím sa, že ma už na začiatku nenapadlo, že moje utrpenie sa vďaka tejto kráske nezmenší, že nastane pravý opak....

Riešiť, či sa mi táto kniha páčila nemá absolútne žiadny zmysel. Samozrejme, že sa mi páčila. Pri Sarah nie je o čom... Je to pani spisovateľka, ktorá ma vie zakaždým dostať do kolien a vyšokovať do nepríčetna. Svojim úžasným štýlom písania, originalitou a skvelými nápadmi ma vie často priviesť až na hranicu začítanosti. Ešte sa mi nestalo, že by ma jej príbehy nestiahli do samotných útrob príbehov. Možno zniem v niektorých prirovnaniach prehnane, no jej štýl mi naozaj neskutočne sadol a aj vďaka nej moja láska k fantasy príbehom ešte viac vzrástla.


Vždy sa snažím vyhnúť porovnávaniu kníh, ktoré síce sú od rovnakého autora, no sú o niečom celkom inom. Na začiatku som sa síce obávala, že si prečítam niečo veľmi podobné Trónu (už len tým, že tam budú taktiež féry), no som šťastná, že sa tak nestalo. Predovšetkým sa mi páčila predstava, že to je retelling na Krásku a zviera (áno aj to patrí do môjho obrovského zoznamu srdcových záležitostí :D). Sarah zvládla vytvoriť celkom nový svet s novými pravidlami. Opäť čitateľov potešila úžasnou mapkou, ktorú si počas čítania môžu prezerať a opäť ako inak vytvorila niečo absolútne geniálne.

Kniha sa číta veľmi rýchlo, dokonca niekedy si poviete, že až príliš... Od začiatku som sa od toho nevedela odtrhnúť a tak to časom bolo len a len lepšie. Feyra, hlavná hrdinka príbehu, už od začiatku preukazuje odvahu, tvrdohlavosť a povedala by som priebojnosť. Sama sa naučila loviť a len vďaka nej ostala rodina nažive. Nerobilo mi problém obľúbiť si ju. Má veľa vlastností nad ktorými som dokázala prevrátiť oči, no i tak si ma získala tým, ako je zvyknutá brať veci do vlastných rúk. Ak mi niečo išlo na nervy, tak to bola jej rozpoltenosť. Zbytočne dlho jej trvalo, či teda je zaláskovaná do Tamlina alebo ho neznáša. Taktiež mi už potom vadilo, ako nevedela začať brať férov za dobrých, keď k nej boli viac ako milí. No ten druhý faktor ešte viem pochopiť... Našťastie mi na nej prakticky neprekážalo nič iné. Bola tvrdohlavá a rozhodne si nedala povedať, no svojim spôsobom sa mi to na nej páčilo.

"Prekvapivo" mi pri väčšine postáv nerobilo problém obľúbiť si ich. Tamlin je... Treba vôbec niečo hovoriť? Dámy si pri čítaní prídu na svoje a tento prastarý fér si získa nejedno srdce čitateliek. Vrátane môjho. Je vtipný, milý, no keď treba je vražedný a nebezpečný. Má svoje čaro. 
Z každej strany však čítam o niekom úplne inom, kto si získal dievčenské sympatie. Po celý čas som to úprimne nechápala, no ku koncu... Uznávam, že v dvojke do toho spadnem zrejme aj ja.

Celý tento nápad má neskutočné čaro. Kráska a zviera je priam legendárny príbeh, nuž a spracovaním Sarah nie je čo pokaziť. Pretvorila ho v nebezpečný, no krásny svet. Už teraz sa neviem dočkať na druhý diel, ktorý ma určite oberie o všetky nervy a city. Každým dielom mám jej tvorbu čoraz radšej... Som šťastná, že som si konečne prečítala Na dvore z tŕňov a ruží, pretože je to knižka, ktorú vám nemôžem inak, než odporúčiť :)! Stojí za každú jednu strávenú sekundu čítaním. Zaujímavé je aj spojenie, ktoré tu prakticky ešte nebolo. Na dvore z tŕňov a ruží sa zaraďuje do New Adult žánru, čo u nás nie je také časté. Zmena je to však viac ako fajn :).
A povedzme si úprimne.... Tá obálka stojí za všetky drobné! 

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môžete kúpiť, napr. na tejto adrese :).

Moje hodnotenie:

nedeľa, 14. mája 2017

Tisíc chlapčenských bozkov / Tillie Cole

Originálny názov: A Thousand Boy Kisses
Autorka: Tillie Cole
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 328

Rune pochádza z Nórska. Má päť rokov a nepáči sa mu, že sa musí s rodičmi presťahovať do Ameriky, kde jeho otec dostal prácu. Po príchode sa však zoznámi s rovesníčkou Poppy a jeho život je hneď ružovejší. Rodí sa medzi nimi hlboká náklonnosť, každú voľnú chvíľu trávia spolu, je z nich nerozlučná dvojica. Poppy však nadovšetko miluje aj svoju babku, ktorá jej pred odchodom na večnosť daruje obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré raz v živote dostane.
Prejde desať rokov a Rune sa s rodičmi – zasa nerád – vracia do Osla. S Poppy si sľúbia, že budú každý deň v kontakte. Ona sa však zakrátko odmlčí a záhadne kamsi zmizne. Neodpovedá na maily, nedvíha telefón. Čo sa stalo? Oklamala ho? Našla si niekohoiného? Veď sa predsa mali radi! Rune zatrpkne a zanevrie na celý svet. A keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá sa mu však páčiť nebude...


Tisíc chlapčenských bozkov bola kniha na ktorú som sa tento rok veľmi tešila. Upútala ma jej prekrásna obálka (na ktorú sa dodnes neviem vynadívať) a anotácia ma taktiež viac ako nadchla. Bola som zvedavá, čo to prinesie... A úprimne, po mori nekonečne pozitívnych recenzií som sa nevedela dočkať. 
Nuž kde začať? Treba povedať, že moje očakávania boli asi mierne vysoké. Asi som sa na to až moc tešila a skrátka celkovo som na to išla nedočkavo. Totižto po veľmi krátkom čase, dá sa povedať, že na úvodných stránkach môj úsmev pohasol. Nadšenie opadlo a očakávania odišli do teplých krajín. So všetkou úprimnosťou... Celé mi to išlo na nervy. A poriadne. Rune a Poppy mi prišli ako typický školský pár vďaka ktorému nenávidíte svoju strednú školu, pretože ich stretnutia cez prestávky sú akoby dlhoročné odlúčenia, ktoré si musia vynahradiť silou mocou. Som romantická duša. Tam kde iní prevracajú oči a príde im, že je to príliš sladké som nadšená a neprekáža mi to. No tu mi to z nejakého mne neznámeho dôvodu vadilo. Keď som prešla stú stranu a nenarazila som ani na jedinú stránku, kde by autorka neriešila, kto sa na koho, ako pozrel a aký úsmev mal a aký výraz tváre mal a vykreslenie celkového vzťahu... No bolo toho na mňa dosť. Za celý čas ani raz hrdina neriešil napríklad školu alebo sa nestretol s kamarátmi, skrátka čokoľvek bežné... Nič. Iba opisy nekonečnej lásky.

Opäť nastal čas na pauzu, ktorú som potrebovala ako soľ. Osobne ma veľmi mrzelo, že sa mi to nepáči, pretože pozitívne ohlasy stále pribúdali a bola som prakticky jediná, čo s ňou mala nejaký problém, aj keď o to by nešlo. Počas prestávky som o nej diskutovala s pár ľuďmi, ktorí ju čítali a hovorila som, čo mi na nej prekáža... Uvažovala som párkrát aj nad tým, že by som to vzdala, no k tomu som sa uchýliť nechcela. Pomohla mi teda moja už viac ráz spomínaná pauza?

Vďakabohu áno. Zvykla som si na všetky veci, čo mi dovtedy prekážali. Začala som sa na príbeh pozerať nezaujatým spôsobom a nechala som sa "pohltiť" dejom. Konečne to na mňa fungovalo. Síce som k celku odhadla o čom to celé bude, nevadilo mi to. Tešila som sa, pretože postavy som si obľúbila a začala som si čítanie úprimne vychutnávať. Vlastne svojim spôsobom aj prežívať.

Ako celok je to veľmi pekné dielo, ktoré stojí za pozornosť. Myslím, že mnohí s tým budú mať spočiatku problém ako ja, pretože nie každému sadne toľko sladkých scén. No svoj okruh čitateľov si to nájde. Taktiež to chytí za srdce... Rune a Poppy sú sympatický pár (keď som si zvykla), ktorý už v mladosti medzi sebou cíti obrovskú, osudovú lásku. Znie to asi trošku blbo, no počas čítania naozaj vídite ako sa tí dvaja navzájom ľúbia. Rune uchváti nejedno dievčenské srdce a zas Poppy vám vyslovene pohladí dušu. Zo začiatku mi vadilo, ako Rune Poppy neustále vykresľuje za nepochopenú, dokonalú, dobrú a neviem čo všetko... Neskôr som to pochopila. Poppy je láskavá, dobrá, odvážna a inšpirujúca. Napokon si ma získal aj Rune, ktorý je tvrdohlavý a náladový, no ukrýva v sebe viac lásky než by sa dalo predstaviť.

Koniec príbehu ma trocha prekvapil a zanechal ma takou rozpačitou. Problém je v tom, že skončil veľmi peknou predstavou, myšlienkou alebo ako inak to nazvať. No asi by som skôr uvítala taký bežnejší, reálnejší záver. Alebo keby sa to skončilo o dve kapitoly menej, ak sa dobre pamätám... No aj tak fajn.
Som rada, že sa mi to napokon páčilo a prekonala som všetky svoje uhundrané prekážky. Knihu vám určite odporúčam, pretože určite má čo ponúknuť. Nie je to úplne originálne. Je vidieť, že pár príbehmi sa veru autorka inšpirovala... No aj tak to má svoje čaro, ktoré som pocítila i ja. Je to pekný nápad. Spracovanie je výborné a tak niet nad čím váhať :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

pondelok, 8. mája 2017

Múza / Jessie Burton

Originálny názov: The Muse
Autorka: Jessie Burton
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 432

Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrťkedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než je ochotná prezradiť.


Aj vy sa ešte živo pamätáte na knižku, ktorá mnohých zaujala krásnou obálkou, zaujímavou anotáciou a sľubným príbehom? Na knižku s názvom Miniaturista? 
V tom čase bolo okolo nej kopec rozruchu, pretože svoj okruh čitateľov si našla. Horšie je, že pri nachádzaní fanúšikov jej to žiaľ akosi nevyšlo. Ja sama som sa do Miniaturistu púšťala s obrovským nadšením a chuťou. Výsledok bol však viac ako prekvapivý, dodnes neviem či v pozitívnom zmysle slova. Príbeh mal totižto obrovský potenciál, nápad bol výborný, no to spracovanie zaostávalo. To najlepšie autorka hodila dakde do dejového kúta a rozvíjala tam nudné a predovšetkým odveci veci. Nehovorím, že to bolo vyslovene zlé, ale je ťažké povedať názor na tento príbeh.


Potom prišla Múza... Že Jessie Burton je jej autorkou som si  uvedomila až vo chvíli, kedy som ju držala doma v rukách. Pri výbere som to nejakým spôsobom prehliadla. Vtedy vo mne začali narastať pochybnosti, či to bol dobrý nápad. Aj keď sa hovorí "Nesúď knihu podľa obalu", v tomto prípade ma obálka zaujala ako prvá. Je absolútne prekrásna! Človek sa na ňu nevie vynadívať. Ako bonus je prevedenie krásne aj vo vnútri. Každá kapitola sa začína drobnými ilustráciami, ktoré zalahodia oku. Aj Miniaturista mal krásnu obálku, no Múza to prekonala. Pôsobí magicky. Má čaro, ktoré vás láka. Anotáciu je už druhá vec. Aj tá ma samozrejme zaujala, no v podstate som až tak nevedela do čoho idem...

Milujem keď sa v príbehu prelína čas. Zamilovala som si to pri Jojo Moyes a milujem to v každom prípade aj u iných autorov. Minulosť, ktorá nadvezuje na prítomnosť. Popretkávané tajomstvá... Takýto dej si rozhodne vie získať moju pozornosť. Inak tomu nebolo ani tu. Vždy je pre mňa ťažké si však vybrať, ktorú dobu mám radšej, pretože vždy jeden pohľad baví viac ako ten druhý.
Olive Schlossová žije pred začiatkom vojny v 30. rokoch v Španielsku - to je prvý pohľad. Druhý pohľad je očami Odelle v povojnových rokoch z Londýna. Bolo ťažké vybrať si, pretože moje sympatie sa každú chvíľu menili a svojim spôsobom ma obe doby bavili rovnako. I keď milujem Londýn a Anglicko je kraj za ktorým moje srdce "piští", o niečo viac ma to podvedome ťahalo k horúcemu Španielsku. V čase kedy tam žila Olive to bola nespútaná krajina, kde sa diali mnohé hrôzy, neprávosti a príroda mala vlastné čaro. Omámil ma sad, ktorý Olive obdivovala. Hltala som každý ťah štetca, ktorý prešiel po plátne. Obrazy som mala živo pred očami a ich opis bol natoľko silný, že som ich vnímala aj v realite.

Aj keď má táto kniha mnoho plusou, nebolo to s ňou jednoduché. Začínam mať pocit, že k Jessie Burton táto rozpoltenosť už akosi patrí... Totižto spočiatku som bola nadšená a bavilo ma to. Nadšenie mi však rýchlo vyprchalo a ja som sa musela do čítania nútiť. Mala som chuť ju odložiť nadobro, no nechcela som to vzdať. Aj preto bolo výborné rozhodnutie dať si pauzu. Potom, keď som sa k nej vrátila, vrátilo sa aj moje nadšenie a všetko bolo v úplnom poriadku. Vlastne to bolo ešte lepšie ako predtým. Podarilo sa mi začítať. Bavilo ma to. Dej som si začala užívať a konečne ma zaujímali a trápili osudy hrdinov, ktorí mi boli tak vzdialení a cudzí.

Autorka tohto románu pre mňa ostane asi navždy záhadou. Jej štýl písania je svojský a jednoducho ho rozpoznáte medzi tisíckami kníh. Má skvelé nápady a originalita jej nechýba. Len to spracovanie svojich príbehov má viac ako zvláštne. Múza ma však príjemne prekvapila a bola pre mňa väčším zážitkom ako Miniaturista. Aj keď priznávam, že vo mne nahlodala obavy a začalo mi byť ľúto, že som Miniaturistovi našla nový domov, pretože vďaka Múze by som mu možno ešte dala šancu. Každopádne túto novinku odporúčam. Nie je to sto percentné, no má to svoje kúzlo. Tajomstvá vám zamotajú hlavu a vy budete zvedaví ako to vlastne naozaj je. Nemyslím si, že by sa jej prečítanie dalo oľutovať. Takže smelo do toho :)!

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

streda, 3. mája 2017

Hobit / J.R.R.Tolkien

Originálny názov: The Hobbit
Autor: John Ronald Reuel Tolkien
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2012
Počet strán: 231

Bilbo Bublík je iba obyčajný Hobit. Hobit, ktorý rád vyfukuje do vzduchu krúžky svojou fajkou, ktorý má útulnú noru plnú tunelov a plnú zásob jedla, a noru, v ktorej je teplúčko a hostia sú vítaní. Jedného pokojného rána sa k nemu pristaví čarodejník Gandalf, ktorý už v tom momente nič netušiacemu Bilbovi zmení život. Hobiti majú odvážne srdcia, no povaha im káže sedieť doma. Na dobrodružstvá ani nepomyslieť. Bilbo však pochádza z prastarého rodu, ktorého potomkovia na dobrodružstvá veru nehľadeli iba z diaľky. Gandalf si zvolí Bilba ako hlavného lupiča dobrodružnej púte, ktorú vedú trinásti trpaslíci. Medzi nimi je potomok a predovšetkým kráľ Thorin. Dávne poklady a obrovské bohatstvo o ktoré prišiel jeho ľud vďaka nenásytnému drakovi Smagovi ho núti prísť si po to, čo mu patrí. Bilbo ani netuší, akú veľkú pomoc poskytne svojim budúcim priateľom a ako veľmi sa jeho život otočí iným smerom... Lepším? Ktovie.

Cestu k malému Hobitovi som si nachádzala veľmi ťažko. Dávnejšie som sa pokúšala pozrieť si film, ktorý v tom čase mal veľký úspech. Zo všetkých strán som počula nadšené ohlasy a tak som sa do toho túžila vžiť aj ja. Prvý pokus bol veľmi rozpačitý, pretože to nešlo celkom podľa mojich očakávaní. Druhý bol ešte horší a na tretí som ani nenabrala odvahu. Takže som sa prvým dielom neprehrýzla a na Hobita som zanevrela na dlhý čas. Koľká to hlúposť... Som šťastná, že pred nedávnom som dostala nápad si to pozrieť opäť. Bolo to jendo z mojich najlepších rozhodnutí. Tento raz to bolo celkom iné. Od začiatku som mala úsmev na tvári, cítila som sa ako medzi svojimi priateľmi, ktorý sa mi pomaly, ale isto dostali až do srdca. Bála som sa o nich počas ich putovania a pevne som im držala palce. Každý jeden problém som prežívala s nimi a premýšľala som ako sa dostať z momentálnej kaše. Chvíľami som cítila teplo na duši a rozlievajúci sa úsmev na perách, o chvíľu ma premáhal strach a zas o ďalšiu chvíľu, radosť zo zaslúženého víťazstva. Áno, bola som nadšená.


Zvyšné dva diely som si pozrela skôr akoby som sa stihla nazdať a tie dlhé, predlhé tri hodiny sa mi napokon málili. Ani deväť hodín dobrodružstva mi nestačilo, pretože keď sa do toho raz zamilujete, nikdy nebudete mať dosť. Do knihy som sa pustila v podstate okamžite, pretože to inak nešlo. Musela som. 
Keď sa mi dostala do rúk, opäť som nadobudla ten krásny pocit domova. Obálka je prekrásna a vedela som, že to čítanie bude stáť za to. Popravde môj vzťah k Tolkienovej tvorbe nebol nikdy jednoduchý, čo ma mrzí. Som však rada, že na tom pilne pracujem :). A veru mi to ide! Bilbo si moje srdce získal a pomaly sa to začína dariť i odvážnemu Frodovi. Teší ma, že môžem krútiť hlavou nad svojou hlúposťou, pretože človek sa učí z vlastných chýb a toto bola jedna z nich.

Tolkien ma skvelý, priam krásny štýl písania. Keď čítate jeho knihu, viď Hobita, máte pocit akoby ste sedeli pri tlejúcom ohníku a počúvali príbeh. Nečítate knihu, v mysli sa vám odohráva film, ktorý prežívate celým srdcom. Ak ste ako malí radi počúvali tie najrozmanitejšie príbehy, či už od svojich rodičov alebo starých rodičov, vďaka Hobitovi to zažijete opäť.

Aj keď je Hobit skvele napísaný a predovšetkým vymyslený príbeh. Áno, dostala ma mapka... Nie je to žiadne dych berúce fantasy. A práve o to viac sa vám to bude páčiť. Tolkien dokázal aj bez stovky strán naviac vytvoriť niečo, čo vás dostane. Niečo k čomu si vytvoríte citový vzťah a zaručene sa k tomu rokmi vrátite. Aj keď je to v podstate detská kniha, veková kategória tu nehrá rolu. Dokáže to zaujať akúkoľvek generáciu.

Silná stránka Hobita je určite tá citová väzba, ktorá tu vznikne. Niet divu. Sú tu princípy ako priateľstvo, pomoc v nebezpečí a obeta. Takáto kniha má určite väčší význam než mnohé dnešné romány. Ako dobre sa mi počúva, keď môžem povedať, že Hobit si ma získal a že ho milujem. Nie je dňa aby som si nespomenula na nejaké jeho dobrodružstvo. Bilbo prešiel obrovskou, výraznou a skvelou zmenou za čo som naňho hrdá. Avšak nie je jedinou postavou tejto knihy. Gandalf, ale aj trpaslíci si vás získajú po svojom. Každý trpaslík je odlišní, no ako celok tvoria skvelú rodinu do ktorej sa radi pridáte. Nechcem moc porovnávať, no neubránim sa tomu, že film si ma získal málinko viac. Akoby sa filmárom podarilo Hobitovi nasadiť čerešničku na torte, pretože to vyšperkovali do dokonalosti. No kniha si ma získala tiež, samozrejme. Určite vám ju odporúčam, čo ste si mohli všimnúť už na začiatku. Je to úžasné dobrodružstvo, ktoré si buď zamilujete alebo si k nemu nájdete cestu časom. Iná možnosť nie je ♥.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Knihu si môže kúpiť, napr. TU.

Moje hodnotenie:

pondelok, 1. mája 2017

Knižné prírastky | Marec

Marec - Mesiac kníh.
Aspoň tak sa to vždy udáva... Avšak neviem čím to je, že naň vždy úspešne zabudnem. Možno mi len ten čas uteká rýchlejšie alebo je to kúzlo, avšak vždy zabudnem. Zaručene.
Naštastie však nezabúdam čítať a "kopiť" nové príbehy. Marec bol rozhodne štedrý na výborné knihy, pretože ani o jednej nemôžem povedať nič negatívne. Všetky ma preniesli do celkom iného sveta a ja som si to samozrejme náramne užívala.

Dánske dievča
...ma prenieslo do nevšednej reality. Príbeh sa odohráva približne v 30. rokoch, čo znie samo o sebe skvele. Krásne šaty, nádherné ženy a dánske ulice plné prekvapení a vzrušenia. Aj keď ľudia podliehajú čoraz voľnejším mravom, ich názory sú v mnohých ohľadoch netolerantné. Prečo? Einar Wegener, postava o ktorej sa príbeh točí má zvláštnu osobnosť. Navonok je to bežný profesor, umelec, krajinkár a dobrý manžel. Časom si však Einar uvedomí, že detstvo je nemožné len tak hodiť za hlavu a že sa nie vždy dajú pred realitou zatvárať oči. A tak môžu čitatelia spoznať Lili. Ženu, ktorá žije v Einarovi a ktorá sa túži dostať na povrch.
Dánske dievča je nevšedným, magickým príbehom, ktorý rozhodne má čo ponúknuť. Prostredie pôsobí okúzlujúco so všetkými tienistými stránkami a autor vás dokáže do príbehu doslova preniesť. Neviem, možno to nie je úplne jednoduchá kniha, ale som si istá, že za prečítanie stojí. Čítala som ju dlho a veľmi pomaly, avšak o to viac som si ju užila. Vychutnávala som si každé jedno slovo. Nechala som sa pohltiť. A... stálo to za to :). Knihu určite odporúčam a taktiež aj film je skvelou voľbou.

Prevtelenie
Prevtelenie by som určite zaradila medzi nevšedné knihy. A taktiež medzi obrovské prekvapenia. Už keď som si knižku vyberala, zaujala ma anotácia, avšak nejaké konkrétne očakávania som nemala. Povedala som si, že sa nechám prekvapiť, risknem to a uvidí sa. Napokon som neoľutovala!
Autorka o ktorej som dovtedy nepočula mi ponúkla niečo úžasné. Aj keď zo začiatku som si to pravdupovediac nemyslela. Hlavná hrdinka mi bola nesympatická a celkovo som z toho bola rozpačitá. Ubehlo pár strán a autorka ma mala. Nech by som očakávala čokoľvek, nikdy by ma nenapadla takáto zápletka s toľkými prekvapeniami. Nečítala som nič podobné tomuto a tak už len za originalitu dávam palec hore. Ak máte chuť na niečo iné a neokukané, mali by ste hodiť očkom po Prevtelení :)!

Poldark: Demelza - Dáma z chatrče
Povedala som to snáď 100x a poviem to aj teraz. Milujem seriál Poldark. Začala som ho pozerať, nie tak dávno, no mám pocit, že bez tohto príbehu nebol môj život úplne v poriadku. Zamilovala som sa do prostredia Anglicka - môjmu srdcu veľmi blízkeho. Do hrdinov príbehu, ich radostí a starostí. Zamilovala som sa do toho až po uši.
I keď mám seriál o niečo radšej ako knihy, nemôžem na ne povedať nič zlé. Winston Graham je majster slova a opisov. Svojimi opismi si vás dokáže omotať okolo prstu a predovšetkým pohltiť vás do deja. Zakaždým máte pocit akoby ste prežili istý časový úsek spoločne s hrdinami. Keď čítate ďalší diel, máte pocit, že sa vraciate domov medzi priateľov.

Tu žila Britt-Marie
Takže... Britt bola pre mňa osobne možno tým najväčším prekvapením. Nech som čakala čokoľvek, toto to nebolo. Tak ako aj mnohých ľudí, aj mňa si Fredrik Backman získal Mužom menom Ove. Bola to kniha ktorá si ma našla náhodou, no časom mi to príde ako čoraz menšia náhoda. Táto kniha si našla miesto v mojom živote a mám pocit, že by si to svoje miesto mala nájsť v živote každého. Ponúka príbeh, ktorý čitateľa rozosmeje, prekvapí a napokon rozplače. Fredrik píše krásne "rozprávky" o živote, ktoré stvárňujú nás ľudí po každej stránke.
Asi aj preto som sa tešila na Babičku, ktorá pozdravuje a ospravedlňuje sa. Tam však moje nadšenie mierne kleslo. Kniha to nie je zlá, no nešla mi do spojitosti s týmto autorom, pretože mi tam chýbalo všetko, čo sa mi spočiatku na jeho štýle tak veľmi páčilo. Respektívne boli niektoré prvky prehnané. No zlé to nebolo, to nie...
Potom prišla Britt-Marie a moje srdce poskočilo... opäť. Začínala som ju čítať s nechuťou, pretože sa mi do nej so všetkou úprimnosťou nechcelo. Chvála Britt, ktorá mi otvorila oči a vliezla do srdca. Nečakala som, že si niečo zamilujem, tak ako Oveho, no Britt si ma získala rovnako, ak nie viac. Avšak porovnávať nechcem. Všetky metafory o futbale, ktoré popisovali život a ľudí. Všetci obyvatelia Borgu milí, či nemilí a napokon samotná Britt sa mi vryli cez srdce, až do duše.

Na záver...
Ak je kniha na ktorú by ste sa mali rozhodne pozrieť, tak sú to všetky. Každá jedna stála za strávený čas a za každé prečítané písmenko :).

Ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že sa vám moje nové deti páčili. Ak ste niektorú z nich čítali alebo to ešte len plánujete, pokojne napíšte. Teším sa na každý komentár :)!





pondelok, 24. apríla 2017

Tu žila Britt-Marie / Fredrik Backman

Originálny názov: Britt-Marie var här
Autor: Fredrik Backman
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Počet strán: 360

Šesťdesiattriročná Britt-Marie naozaj nie je pasívne agresívna osoba. To len špina, neporiadok, škrabance a nesprávne uložený príbor ju nútia kričať, aj to iba hlboko vo svojom vnútri. Práve teraz odchodom z domu ukončila svoje štyridsaťročné manželstvo a život ženy v domácnosti. Jediná práca, ktorú sa jej podarilo zohnať, ju zavedie do Borgu. Je to zapadnutá obec postihnutá finančnou krízou, v ktorej skrachovalo všetko okrem pizzerie páchnucej pivom. Britt-Marie odjakživa nenávidí futbal, ale Borgu nezostalo okrem neho nič. To, prirodzene, nepredznačuje ideálny začiatok nejakej vrúcnej obojstrannej náklonnosti. Lenže tunajšie mládežnícke futbalové mužstvo tak zúfalo potrebuje trénera, že je ochotné ponúknuť príležitosť komukoľvek. Športovcov z Borgu nemôže odradiť ani taká maličkosť, že Britt-Marie o tento post vôbec nestojí. No a keď ešte dostane pozvanie na rande od miestneho policajta a v soláriu si zlomí ruku, niet pre ňu cesty späť.
Román Tu žila Britt-Marie je príbehom o láske a vyznaní. O žene, ktorá celý život čakala na jeho skutočný začiatok, o mnohých nenápadných obciach pri hradskej, v ktorých zlyháva všetko – až na futbal a pizzeriu, lebo tie človeka nezradia.

Knihy sú rôzne. Niektoré vás zaujmú od prvej chvíle, niektoré si chcete prečítať na základe obálky, či sľubnej anotácie a niekedy vám skrátka padne kniha do rúk, ani neviete ako... Tak to bolo aj so mnou a s Ovem. Uhundraný Ove sa mi doslova "votrel" do života. Asi aj preto som ho začínala čítať s nechuťou, ktorá prerastala do niečoho oveľa hlbšieho. Zrazu sa mi Ove dostal pod kožu, na konci som vyronila slzy a zo života mi už nikdy celkom neodišiel...
Neskôr prišla Babička, ktorá sa každému ospravedlňovala a ktorá vymýšľala nekonečné množstvo rozprávok. Síce to bol príbeh s viac ako krásnym posolstvom a myšlienkou... Nefungovalo to. Aspoň nie na mňa. Bavilo ma to, páčilo sa mi to, ale nebolo to ono...
A potom je tu Britt-Marie... Keby som mala odpovedať úprimne, musela by som priznať, že som si ju vybrala ani tak nie preto, že by som ju čítať chcela, ale preto, že som nechcela porušiť zbierku. Nechcelo sa mi ju čítať. Nemala som na to chuť. Mala som obavy... Aké enormne veľké prekvapenie na mňa čakalo! Nikdy by som si pri Babičke nepomyslela, že suseda, ktorá každému robí napriek a je vykreslená ako stelesnené zlo, zažije toľko dobrodružstva a že sa ukáže, akým skvelým človekom vlastne je. Britt-Marie ma bavila od začiatku...


...až do konca. Čo strana - to prekvapenie. Po celý čas som nevychádzala z údivu, pretože tak krásny príbeh som rozhodne nečakala. V prvom rade som už ani nedúfala, že sa mi od Fredrika Backmana bude niečo páčiť, tak veľmi ako Ove. Ale! Prišla Britt-Marie a prevrátila môj život naruby. Nielen, že sa mi páčila rovnako ako Ove, možno sa mi páčila aj o niečo viac. Aj keď nechcem zrovnávať dva rozdielne príbehy. Britt-Marie mala osobité čaro, ktorému som podlahla na plnej čiare. V malej dedinke Borg som sa cítila ako doma. Občania, napohľad nervrlí, mi postupne prirastali k srdcu a zisťovala som, že knihu naozaj netreba súdiť podľa obalu.

Na koho sa mi však názor menil najviac, bola samotná Britt-Marie. Ak ste čítali Babičku, tak si určite pamätáte nevrlú, zatrpknutú Britt, ktorá vám isto iste išla na nervy v mnohých ohľadoch. Nevedela som si predstaviť príbeh vyrozprávaný z jej pohľadu a ešte k tomu s takou zápletkou! No opäť hovorím, že netreba súdiť a robiť predčasné závery. Ako dej plynie, Britt-Marie sa čitateľovi odhaluje čoraz viac. Ukazuje sa, že nie vždy bola taká, akú sme ju spoznali. A že tiež je iba obyčajným človekom, ktorý zažil veľa nepekných vecí. Jej život sa v pokročilom veku nekončil, ale naopak začínal. Absolútne som nečakala, že toto niekedy poviem, ale Britt mi neskutočne prirástla k srdcu. Oľutovala som všetko zlé, čo som si o nej kedy myslela a počas čítania som jej veľmi držala palce. Bavila ma a jej osobnosť si ma získala. Je to žena, ktorá neodchádza, keď ju iní potrebujú pri sebe. Žena, ktorá je silná, odhodlaná, sebavedomá a konečne predovšetkým sama sebou.

Fredrik Backman si to u mňa urovnal a jeho štýl písania si ma opäť získal späť. Bavila som sa. Prežívala som to. Užívala som si... Z rúk sa mi kniha nepúšťala ľahko, preto ma sprevádzala aj počas dňa popri povinnostiach a spríjemnila mi mnohé chvíle. Obľúbila som si tu také veľké množstvo posláv! To ani nejde opísať aké obrovské čaro Britt-Marie má, a ako si ma získala. Som šťastná, že sa mi to páčilo, pretože ma po Ovem mrzelo ako to so mnou a Backmanom padá. Niežeby bola Babička zlá, ale vie to aj lepšie. Skrátka a dobre... prečítajte si Britt-Marie! Odporúčam všetkými desiatimi! Je mi až troška ľúto, že som už dočítala, pretože mám pocit akoby som opustila svojich priateľov. Verím však, že sa s nimi časom ešte určite zvítam :).

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok, 18. apríla 2017

Moja srdcová záležitosť | Alebo recenzia na Draculu

Originálny názov: Dracula
Autor: Bram Stoker
Vydavateľstvo: ZENIT
Rok vydania: 1990
Počet strán: 256

Keď mladého právnika - Jonathana Harkera, vyšle majiteľ právnickej firmy do Transylvánie za neznámym grófom Draculom, spustí sa kolobeh udalostí na ktoré by Jonathan spočiatku ani nepomyslel. Už na ceste Jonathana miestni ľudia varujú a prosia, aby zostal a cestu ukončil, avšak do zámku sa dopraví, no nepríjemný pocit ho začne nahlodávať hneď od začiatku pobytu. Čoraz viac nadobúda pocit, že miesto vykonávania práce, ktorou bol poverený, sa stáva väzňom. Zisťuje, že jeho väzenie je takmer nemožné opustiť a navyše spozoruje čoraz zvláštnejšie javy, ktorým jeho zdravý rozum nemôže uveriť. 
Počas čudných udalostí, Jonathana doma čaká znepokojená, no veľmi inteligentná snúbenica Mina, ktorá sa vydá k dávnej priateľke na pár dní pobytu. I tam sa časom dejú čoraz zvláštnejšie udalosti, ktoré sa odzrkadlujú práve na jej vernej priateľke. Jej zdravotný stav sa zhoršuje a na mesto padá tieň temnoty, pretože slávny gróf sa zabýva priamo v srdci Anglicka, v Londýne.

Dracula je svetoznámy román o ktorom počul asi každý. Nezáleží na tom, či ste knihu čítali, pretože o známom príbehu, ste tak či tak zaručene počuli. Legendy o nemŕtvych tvoroch, ktorí si dokážu zachovať mladosť, žiť večne a ktorí sa živia pitím krvi máme na svete snáď odjakživa. Dracula je však prvotný román, ktorý sa takejto tématike venuje. Twilight, či akékoľvek iné fantasy sú už iba príbehy, ktoré sa napájajú na svetoznámy román Brama Stokera.

Prečo "moja srdcová záležitosť"? Toto nie je môj prvý stret s touto knihou. Čítala som ju už dávnejšie a dodnes si pamätám ako veľmi sa mi páčila. V tom čase som bola do príbehu úplne ponorená a svet pre mňa prestával existovať. Presne si pamätám všetky emócie, ktoré som pri čítaní zažívala. Nuž a v poslednom čase som potláčala stále viac a viac, nutkanie prečítať si nejaký klasický román. Preto, keď som si jedno poobedie spomenula na Draculu, ktorého som mala zhodou okolností po ruke, neváhala som a pustila sa do toho :).

Bolo neopísateľne úžasné zažiť všetko odznova. V tomto prípade to vyznie zvláštne, avšak bolo to ako zvítať sa so starými priateľmi. Ak sa v niečom zmenil môj postoj voči tejto knihe, tak iba ak v tom, že som si ju zamilovala ešte viac.


Páči sa mi akou formou ju autor písal. Totižto dej tvoria zápisky denníkov viacerých hlavných postáv. Spočiatku vás do príbehu uvedie Jonathan Harker, no postupom času sa začítate do denníka Miny, jej priateľky, ale i lekárov, ktorí v príbehu zohrajú obrovskú rolu. Bram Stoker ma fantastický štýl písania. Nikdy by som si nepomyslela, že s denníkmi sa dá pracovať, tak výborne. Popravde táto forma zabezpečila, že som bola taká pohltená do deja, pretože som nadobúdala pocit, akoby som bola medzi hrdinami a hrôzy prežívala s nimi.

Staré horory sú úplne o inom. Majú svojské, ničím nenapodobiteľné čaro, ktoré by ste v tých dnešných hľadali márne. Všetko je vsadené najmä na atmosféru a celkový nádych, akým to má na čitateľa pôsobiť. Pochmúrnosť, tajomno... To všetko sú neodmysliteľné faktory, ktoré ja osobne milujem v každom druhu literatúry.

Dracula je kniha, akú človek v dnešnej dobe už nenájde. Práve tu je gróf Dracula stvárnený honosne, hrôzostrašne, svojim spôsobom dôstojne a hrozivo. Nie je to žiadna atrapa so špicatými zubami, ale tvor, ktorý prežil veľké dejiny. Neleskne sa na slnku, ako diskoguľa, ani nepodľahne žiadnemu romániku (dobre, dobre... proti Twilightu nič nemám, ale od legendárneho upíra to má ozaj ďaleko :D).

O tejto knihe by som vám chcela povedať mnoho. Chela by som dokonale vyjadriť, ako veľmi ju mám rada a čo všetko sa mi páči, no moja "láska" k nej sa dostatočne vyjadriť nedá. Nezáleží koľko krát si ju prečítam, viem že vždy vo mne vyvolá tie správne pocity. A takisto viem, že si ju prečítam ešte mnoho krát. Je to neobyčajný príbeh, ktorého atmosféra si ma vie podmaniť od prvej chvíle. Postavy sú výborné. Dej sa nenaťahuje, ale čítateľa drží a baví. Jediné čo ma napadá je knihu odporúčať! Jej čítaním človek nemá čo stratiť. Nemôžem si pomôcť, ale Dracula je skutočne svetovou klasikou plným právom.
Drahí čítatelia. Otvorte ju a nechajte sa pohltiť chladnými bránami grófovho zámku... Spoznajte bytosť, ktorá v noci striehne v tieňoch.
Nedá mi nespomenúť, že Dracula nie je jedinou záhadou príbehu. Spoznáte tu viac faktorov, ktoré sa pohrajú s vašimi zmyslami. Takže vám vopred prajem príjemné čítanie!

Moje hodnotenie: