streda 13. decembra 2017

Vražda v Orient exprese / Agatha Christie

Originálny názov: Murder on the Orient Expres
Autorka: Agatha Chrisie
Vydavateľstvo: Slovenský Spisovateľ
Rok vydania: 2017
Počet strán: 184

Jedna z najlepších a najslávnejších detektívok legendárnej Agathy Christie vychádza v 2. vydaní zároveň s premiérou nového rovnomenného filmu. Trojdňová púť prepychového Orient expresu naprieč Európou prebieha bez problémov až do chvíle, keď uprostred noci vlak náhle zastane, lebo trať zablokovali snehové záveje. Ráno cestujúcimi, medzi ktorými je aj Hercule Poirot, otrasie správa, že amerického milionára Ratchetta našli v kupé dobodaného na smrť. Vyšetrovanie zložitého prípadu s množstvom podozrivých sa pre slávneho detektíva zmení na preteky s časom - za každú cenu musí odhaliť vraha, skôr než udrie znova...

Slávny Hercule Poirot - drobný Belgičan  so zmyslom pre detaily a sklonom k perfekcionizmu, bol mojim dobrým spoločníkom už od útleho detsva. Ako malá som seriál spracovaný podľa knižiek sledovala bez dychu a pravidelne. Detektív, ktorý zatiaľ vždy odhalil páchateľa a žiadna záhada preňho nebola nevyriešiteľná mi prirástol k srdcu, a tak mi sklon k závislosti, na tvorbe Agathy Chrisite zostal dodnes. 

Veľmi dávno som od nej čítala dielo, ktoré som uchmatla z babkinej knižnice (Zlo pod slnkom), no ako spomínam... Je to už pár rokov dozadu a myslím, že už bol naozaj ten správny čas rozšíriť si obzory. Vražda v Orient exprese mi na to prišla, ako správny adept. Na film sa mi žiaľbohu nepodarilo ísť do kina, no ihneď som si zaumienila, že aj tak si chcem, ako prvé prečítať knižku. Nové vydanie som si zamilovala od prvej chvíle, pretože tá obálka je neskutočne krásna. Takmer okamžite vás dokáže zaujať a navyše (aspoň vo mne) to evokovalo pocit, že je to knižka, ako stvorená na zimné večery.

V tomto príbehu čaká Poirota neľahká úloha. Začína sa to celkom nevinne. Pán Poirot má pred sebou dlhú cestu vlakom, pričom počasie za oknami je chladné, zimné a podmienky na cestu nie sú ideálne. Neblahé podmienky sa potvrdia úplne, keď vlak uviazne kvôli snehu a vo vlaku sa odohrá vražda. Vrah sa ukrýva medzi cestujúcimi, ale kto to môže byť? Je tu ďalšia osoba? Znie to, ako prípad hodný Poirota, nemyslíte?

Knižka sa číta veľmi dobre. Agatha má čitateľný, ľahký a svieži štýl písania, čo nie je celkom zvyčajné pri klasickejších knižkach. Jej knižky by som totižto do klasiky určite zaradila :). No každopádne je to tak. Príbeh ubieha príjemne a dokáže vás udržať v napätí. Vo voľnom čase zvyknem dodnes pozerať seriál a spravidla sa snažím uhádnuť vraha. Počet úspešných odhadov je viac, ako minimálny, ak vám mám pravdu povedať, no niekedy sa predsa len zadarí. Bola som však šťastná, že Orient expres patrí k tým ťažším orieškom a uhádnuť vraha som nedokázala a ani som nemala odvahu to vôbec skúšať. Záver bol napokon tak prekvapivý, že uhádnuť toho pravého by sa mi aj tak ani nepodarilo.

Dej bol zamotaný, autorka po celý čas zavádzala a tak pomaly odhaľujete skutočnosti krôčik po krôčiku spolu s detektívom.
Nemám to ešte potvrdené, pretože nechcem súdiť podľa dvoch diel, no... Agatha má zrejme na svoje knižky už určitú schému. Samozrejme všetky jej príbehy sú odlišné a zápletky sú iné, no priebeh deja je podobný. Najmä, čo sa týka vypočúvania. Pamätám si, že po prvýkrát pri Zle pod slnkom som bola veľmi prekvapená, pretože vypočúvanie sa tiahlo na niekoľko kapitol (a veru nebolo ich málo). Tu som na to už však bola pripravená a tento spôsob priebehu sa mi zapáčil. Autorka vám podsúva drobné návnady a stopy, ktoré si všimne iba veľmi pozorný čitateľ.

Koniec koncov som s príbehom veľmi spokojná. Zistila som, respektívne utvrdila som sa v tom, že Agatha Chrisie je pre mňa to "pravé orechové". A že si jej ďalšie knižky rozhodne chcem prečítať postupom času. Vražda v Orient exprese má svoje osobité čaro a ak vám pri pohľade na obálku napadlo, tak ako i mne, že je to ideálne čítanie na zimné večery - nie je to len pocit, ale holý fakt. Neviem si predstaviť nič lepšie, než prítmie, nejaký ten tlejúci krb, útulie domova a táto knižka v rukách. Určite odporúčam :)!
Navyše, kedže sa už blížia tie Vianoce... Táto kniha je skvelou variantou darčeku. Je vhodná takmer pre každú vekovú kategóriu a zaujme široký rozsah čitateľov.

Za knižku veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.
Kúpiť si ju môžete napr. na tejto adrese.

Moje hodnotenie:

nedeľa 10. decembra 2017

Knižný advent | Vianoce trochu inak

Zdravím :)!
Čas letí ako voda, a tak vás vítam pri ďalšom vydaní článku z Knižného adventu, ktorý usporiadal Adrián. Mám pocit akoby neubehol týždeň, ale sotva dva dni, maximálne tri, no tak to už zrejme chodí... Aj nedávno som uvažovala nad tým, že ako dieťaťu mi prišiel čas do Vianoc, ako doba nekonečného čakania a teraz sa ani nestíham nadýchnuť, už sme k tomuto sviatku bližšie a bližšie. Máte to tak aj vy? Aj vám ten čas príde stále kratší? Nákupy darčekov súria, čas sa kráti... Vianoce sú podstatne iné, keď sa na ne odrazu musíte pozerať aj z tohto hľadiska.

No som veľmi rada, že písanie článku vyšlo práve na dnešný deň, pretože unavená (avšak viac ako príjemne) sa usmievam nad tým, aký krásny, vianočný deň som prežila. Bola som nakupovať s kamarátkou dárčeky a prekvapivo to neboli žiadne stresujúce behačky po obchodoch. Zistila som, že kupovanie pre druhých je oveľa príjemnejšia činnosť, než pre seba a tie nákupy som si užila oveľa viac, než zvyčajne. S kamarátkou sme si po ceste púšťali koledy a následne sme doma pozerali Lásku cez internet, čo je vianočný film, ako vyšitý. Aj keď už momentálne oči držím otvorené iba s obrovskou námahou, cítim sa šťastne a spokojne. Viac takýchto dní si prosím! :)
S takouto náladičkou sa mi predsa len píše lepšie na tému Vianoc.

1. Tropické Vianoce: Áno či nie?
Popravde asi skôr nie. Viem, že chladné, zimné Vianoce sú v podstate iba osobným zvykom, no je to zvyk, ktorý by som zrejme nechcela meniť. Akože dala by som sa prehovoriť na aspoň jedny v živote a zaujímalo by ma, aké to je v iných krajinách. Ako to prežívajú a aké majú tradície a zvyky... No určite uprednostňujem zasnežené Vianoce s dlhými zimnými večermi. Má to pre mňa väčšiu atmosféru.

2. Vianoce bez darčekov
Prečo nie? Áno, nebudeme si klamať. Mám rada darčeky... kto nie? No dalo by sa to prežiť. Ak by to mali byť hodnotné Vianoce s rodinou, priateľmi. S tradíciami a naozaj šťastne, pohodovo prežité, tak by mi tie darčeky nechýbali. No myslím, že i tak by som skúsila ostatných obdarovať aspoň nejakým výrobkom alebo tak. 
Len tak pre zaujímavosť. Páčia sa mi aj staré tradičné Vianoce, aké fungovali na Slovensku kedysi. Mohlo by byť zaujímavé, prežiť niečo podobné.
No zatiaľ som spokojná, tak ako to je :D.

3. Vianoce na dovolenke / mimo domova
Počíta sa, ak prežívam Vianoce spravidla u starej mamy? Pretože ešte ani jedny v mojom živote som neprežila na inom mieste. Je to naša tradícia, že sa zídeme a strávime ich spolu.
No ak si predstavíme nejakú chatku... Nuž viem si to zrejme predstaviť. Ak by som tam mala pri sebe blízkych, tak by to mohlo byť zaujímavé. Síce sa mi takéto niečo hodí zrejme viac k Novému roku, nepríde mi to ako zlý nápad.

4. Vianoce bez vianočných filmov
NIE. Bodka.
Vianoce bez vianočných filmov nie sú Vianocami. Nejde si to predstaviť a ani si to nechcem skúšať predstaviť. Amen.
Nepotrebujem vidieť všetky, čo idú alebo presedieť celý deň pred telkou. Bolo by pekné takýto program zameniť, napríklad za spoločné čítanie vianočných príbehov, ako Vianočná koleda a pod... Veľkú guľovačku. Stavanie snehuliaka. Záverečné pečenie alebo čokoľvek iné... No bez žiadneho? Nie.

...

Tak a to by sme mali. Teším sa na vaše komentáre a som zvedavá, či sa zhodujeme, respektívne, ako to máte vy... Taktiež sa teším sa na ďalší týždeň, keď sa tu pri článku zídeme opäť a touto cestou ďakujem aj Adriánovi, že vymyslel takýto skvelý "projekt" :). Majte sa krásne!

pondelok 4. decembra 2017

Knižný advent | Čo robiť, ak je vonku príliš veľká zima?

Ahojte moji milí čitatelia!
Dúfam, že práve prežívate jeden z tých pokojných, dlhých, zimných večerov, ktoré už v sebe pomaly, ale isto nosia i čaro Vianoc. Snáď v rukách držíte dobrú knižku a príbeh sa vám odvíja pred očami. Snáď bojujete s problémom "ešte jednej kapitoly..." a snáď vašu izbu osvetľujú tisícky svetielok a horúci nápoj v šálke vám ešte nevychladol. Toto všetko vám zo srdca prajem! Žiadne myšlienky, povinnosti, iba tú pohodu, ktorú Vianoce prinášajú.
Práve takýto pokojný, magický večer prinútil sadnúť si za počítač aj mňa.
Knižný advent, ktorý usporiadal Adrián z blogu Universe of Wonderful Books ma nesmierne nadchol. Na túto "akciu" som narazila včera, v prvú adventnú nedeľu, no žiaľ nemala som v tento deň už času nazvyš, aby som stihla napísať článok načas. Dnes sa však, tak či tak cítim v tej správnejšej náladičke. V izbe mi hrajú koledy (samozrejme staré, klasické... iné sa neráta O:) neskonalý milovník White Christmas vo svojom živli). Plamienok sviečky so svietielkami tlmene osvetľujú moju izbu a tak lepšiu atmosféru by som si ani nemohla priať.

Čo teda skutočne robiť, keď vonku za oknami husto sneží a vy ste odsúdený na pobyt doma? ...Akoby to niekomu z nás vadilo.

Čítanie
Verím, že prvý bod by vás ani vo sne nenapadol a takýto tip by ste určite nečakali. Takže nemáte zač!... Teraz už vážne :D.
Aj keď je tento bod veľmi "jasná záležitosť", bolo by hriech nespomenúť ho, pretože práve táto činnosť ide ruka v ruke s takýmito chladnými dňami, ktoré chce človek stráviť v teple domova. Nie je nič lepšie, než keď vonku poletuje drobné páperie a vy ste zababušený v teplej posteli s dobrou knižkou. Ak si navyše navodíte správnu atmosféru, skvele si aj oddýchnete a zlepšíte si náladu.

Filmy, či seriály
Vonku je zima, všade snehu a vám sa možno práve ani veľmi nechce čítať. Možno by ste uvítali niečo pričom môžete absolútne vypnúť myšlienky a iba si vychutnať pohodu. Lepší nápad, ako pozrieť si obľúbené filmy, rozpávky, či (ešte lepšie) vianočne filmy, nie je! To platí aj o seriáloch. Prečo si nespraviť maratón s kopou koláčikov a nehnúť sa z miesta pár hodín strávených v napätí príbehu?...
Pre mňa osobne je tradíciou každej zimy jeden konkrétny film, ktorý ma vie dokonale upokojiť, zabaviť a navodiť vo mne pocity, ako žiadny iný. Určite je to skvelý tip aj pre vás. O aký film ide?
Láska cez internet | You've got mail
Moja srdcová záležitosť :). Veľmi dobrou voľbou sú však určite aj Disneyho rozprávky a navyše... Čo by to boli za Vianoce bez Sám doma? To všetko vo vás dokáže vyvolať tú správnu vianočnú náladu a úsmev na tvári k tomu.

Čo tak si vyzdobiť izbu? *svetielkaaaa*
Pokiaľ trávite nejaký ten čas na sociálnych sieťach, ako Instagram alebo Tumblr, určite ste stihli naraziť na mnohé obrázky prekrásnych izieb, kreatívne vyzdobených, či obrázky s akoukoľvek vianočnou tématikou (viď. atmosférou). Skvelá príležitosť inšpirovať sa! Nevyzerala by vaša knižnica oveľa lepšie, keby ju zdobilo pár svetielok? A čo ten stolík, ste si istí, že sa vám naň nepýtajú sviečky?... Nemusíte to hrotiť a preháňať, no drobné zdobenie nikomu neuškodí... práve naopak. Razom by vyzerala vaša izba útulnejšie.

Čas s priateľmi
Tieto činnosti nemusíte robiť predsa iba osamote! Pozvyte si priateľov, nakopte si zásoby jedla a pitia a zvyšok dňa sa ani nehnite. Pozrite si filmy, zahrajte si nejakú spoločenskú hru a zabavte sa. Pohádajte sa na smrť pri spoločenskej hre, užite si zvolený film a hlavne sa tešte z prítomnosti jeden druhého.

Písanie
Pre blogerov ideálny čas! Máte resty alebo len veľa nevyužitých nápadov na články? Skvelý čas sa pustiť do práce! Uvarte si čajík, či kávu. Usaďte sa a píšte. Tak, ako aj mne teraz v tejto chvíli - v takýto pohodový večer je radosť písať :).
Ak ste kreatívni pokojne môžete zvoliť nejakú inú, ľubovoľnú činnosť. Kreslenie, pletenie, štrikovanie... Čo vám len na rozum zíde.

Pečenie
Na internete je snáď more receptov a zvoliť si môžete čokoľvek sa vám zachce. Ja osobne sa v poslednom čase snažím častejšie uchýliť k tomuto bodu. Na varenie som nemehlo, no pečenie je niečo celkom iné a napĺňa ma to radosťou. Je to výborný pocit, keď niečo vlastnoručne vytvoríte, pobavíte sa so zdobením alebo jednoducho prípravou a napokon vidíte výsledok, ktorý chutí. Navyše aj táto činnosť sa dá veľmi pekne skomponovať s priateľmi. Verte mi, že o zábavu by ste mali postarané.

Hudba a posteľ
Snáď najjednoduchší bod zo všetkých. Na všetko zabudnite. Vypnite myšlienky. Vezmite si svojich verných priateľov - slúchatká. Pustite si obľúbené pesničky (Spotify je v tomto smere skvelý spoločník). Ľahnite si... A dobre strávený čas je na svete.

Na záver vám môžem odporúčiť už iba jediné... Kaviareň
Je to zrejme individuálne, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že zatiaľ, čo niektorí ľudia dokážu (tak ako aj ja) stráviť na týchto kúzelných miestach celé hodiny, niekto dáva od tohto ruky preč a radšej zvolí iný program. Pre mňa sú však kaviarne formou oddychu, relaxu a duševnej očisty. Prehnané, no pravdivé :D. Je veľmi dôležité nájsť si to správne miesto, kde pocitíte "ten pocit". Ten pravý, ktorý vám napovie, že ste na správnom mieste. Či s priateľmi, či bez... Vždy je to dobrý nápad :)!

sobota 2. decembra 2017

Jeden z nás klame | V nesprávny čas na nesprávnom mieste alebo...?

Originálny názov: One of Us Is Lying
Autorka: Karen M. McManus
Vydavateľstvo: Ikar
Edícia: YOLi
Rok vydania: 2017
Počet strán: 336

V jedno popoludnie sa piati stredoškoláci, ktorých na prvý pohľad nič nespája, ocitnú po škole, hoci nič zlé nespravili – vraj. Vzorná študentka Bronwyn, ktorá nikdy neporušila žiadne pravidlo, bejzbalová hviezda Cooper, ktorá vie len to, čo sa deje na ihrisku, krásavica a „typická“ blondína Addy, ktorá sa snaží zatajiť trhliny vo svojom živote, darebák Nate, ktorého od kriminálu delí azda len krôčik, a outsider Simon, autor počítačovej aplikácie, na ktorej si študenti strednej školy Bayview High môžu prečítať bulvárne klebety o svojich spolužiakoch. Všetci sa dobre bavia, okrem samotných aktérov. Práve na druhý deň Simon plánoval zverejniť na nete ďalšie pikantné historky. Už to však nestihne, pretože v škole náhle zomrel. Podľa vyšetrovateľov jeho smrť nebola nehoda. A zrazu sú všetci štyria podozriví z jeho vraždy.

Túto knižku som pred istým časom začala registrovať stále viac a viac na Instagrame alebo na základe rozrastajúceho sa množstva recenzií a ohlasov. Neustále mi ju vyhadzovalo na oči, až som si napokon istým spôsobom uvedomila, že by som knižku rada vzala do vlastných rúk a okúsila, čo je zač. S minimálnym množstvom informácií som si ju pridala pekne do wishlistu, až mi napokon prišla najnovšia ponuka z Ikaru a bolo rozhodnuté. Musela som tomu jednoducho dať šancu.

Vedela som, že Jeden z nás klame je prakticky tínedžerský triller (veľmi dobre. Niečo nové... paráda) - hovorila som si v duchu. Tínedžerské romantické knižky, ktoré sa nonstop točia okolo toho istého už vedia ísť v poslednom čase čoraz viac hore krkom a tak som sa potešila, že nebesá mi zhodili novinku, ktorá znie tak veľmi sľubne. Vražda a postupné odhalovanie skutočností ma lákalo a naozaj som sa úprimne tešila, ako vypnem svoje myšlienky a skvele si oddýchnem pri tejto novinke. Ako sa mi teda napokon páčila?


Nebudem to veľmi naťahovať a poviem vám rovno, že sklamaná som neostala. Ak aj bol začiatok rozpačitý, mohlo sa to týkať tak prvých (ani nie) 20 strán. Potom to už bežalo, ako po masle. Ani na chvíľu nie je jasné, kto samotnú vraždu spôsobil a či veríte alebo nie, je naozaj príjemné tipovať, kto za tým stojí. Troška si potrápiť mozog a lámať si nad tým hlavu... Bavilo ma, že som nemala istotu a nevedela som odhadnúť, kto to spáchal, pretože knižka tým pádom nebola predvídateľná, čo je rozhodne bod k dobru.

Páčil sa mi autorkyn štýl, ktorý mi ľahko a rýchlo sadol. Písala jednoducho, dej sa zbytočne nevliekol a vedela si udržať moju pozornosť. Gratulujem jej i k nápadu do príbehu vložiť veľmi krátke kapitoly vďaka ktorým som prežívala neustále stav, ktorý sa nazýva "Tak ešte jednu kapitolu..." Čo si budeme klamať. Pri jednej to nikdy neostane O:).
V situáciách kedy ste poriadne unavení a radi by ste šli v pokoji spať to je k celku problém, no časom to oceníte a je to pre vás plus. Šikovnosť autorky.

Hlavní hrdinovia mi boli taktiež sympatickí, aj keď pri niektorých mi trvalo, kým som si ich obľúbila. Knižka je totižto písaná v štýle, že pohľady štyroch hlavných podozrivých sa neustále striedajú a tak sa ocitnete v hlave Addy, Bronwyn, Coopera, Nata a spoznáte všetkých viac do hĺbky. Autorka sa s postupným odhaľovaním vraha pohrávala a neustále vrhala tieň podozrenia na niekoho iného. Myslím, že koniec niektorých značne prekvapí :)). 

Celkovo môžem túto skvelú YOLi novinku iba odporúčať, pretože sklamaná som neostala ani v najmenšom. Rada by som dala vrámci hodnotenia plný počet a to našich 5 sovičiek, no jednu vec vytknúť predsa len musím. A to... Prekážalo mi klišé. Autorka použila klišé prvky snáď na každom úseku a aj keď to nebolo také, že by mi to pokazilo čitateľský zážitok a nevedela by som to rozdýchať, niektoré veci boli veľmi okaté. Myslím, že pochopíte, čo mám na mysli, keď si to prečítate. Nevnímam to však, ako veľké negatívum, pretože vďaka sviežemu štýlu písania sa to dalo prežiť bez ujmy na zdraví. Sťahujem za to iba 0,5 sovičky, čo sa dá prežiť, no pri originálnom nápade by to chcelo aj originálnejšie prvky.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

utorok 21. novembra 2017

The Boy in the Striped Pyjamas | Keď čítanie bolí...

Autor: John Boyne
Vydavateľstvo: Transworld Publishers Ltd
Mesto/krajina vydania: London, United Kingdom
Rok vydania: 2007
Počet strán: 224

What happens when innocence is confronted by monstrous evil? Nine year old Bruno knows nothing of the Final Solution and the Holocaust. He is oblivious to the appalling cruelties being inflicted on the people of Europe by his country. All he knows is that he has been moved from a comfortable home in Berlin to a house in a desolate area where there is nothing to do and no-one to play with. Until he meets Shmuel, a boy who lives a strange parallel existence on the other side of the adjoining wire fence and who, like the other people there, wears a uniform of striped pyjamas. Bruno's friendship with Shmuel will take him from innocence to revelation. And in exploring what he is unwittingly a part of, he will inevitably become subsumed by the terrible process.


Chlapca v pásikavom pyžame som čítala dávnejšie, možno tak tri, štyri roky dozadu. Vyzeralo to, ako nenápadná knižka o ktorej som toho nevedela veľa, no lákala ma, či už na základe recenzií alebo tématiky. Dodnes si pamätám, ako som ju prečítala na posedenie a ako na mňa príbeh pôsobil. Taktiež si pamätám i to, ako pôsobil na mojich priateľov a okolie, ktoré sa rozhodlo prečítať príbeh malého Bruna a práve to ma vedie k myšlienke, kde som nabrala motiváciu prežiť si to znova. Ublížiť si po druhýkrát..., no nech premýšľam koľko chcem, toto rozhodnutie neľutujem. Nech je táto knižka od Johna Boyna akokoľvek hrozná a smutná, príbeh sa mi vryl do srdca od prvého stretnutia a v srdci si našiel čestné miesto. Akoby som teda mohla váhať nad stretnutím svojich starých priateľov?
Bezohľadu na okolnosti stretnutia.

Druhé stretnutie bolo pre mňa zvláštne. Nešlo ani tak o to, že som celý čas vedela, čo sa stane v nasledujúcich minútach, no čítať to v originálnom jazyku malo zvláštne čaro a atmosféru prehlbovalo o niečo viac, než preklad. Aj keď musím uznať, že v tomto prípade preklad príbeh o nič neochudobnil a páčia sa mi obe varianty.
John Boyne je výborný autor, ktorý sa nebojí zájsť do ťažších tém a predovšetkým nemá strach, pozrieť sa na ne z rozličných uhlov pohľadu. Na Chlapcovi je svojim spôsobom zaujímavé práve to, že príbeh je napísaný veľmi jednoduchým štýlom z pohľadu dieťaťa, ktoré svet vníma predsa len inak, ako dospelí. Autor nepotrebuje zdĺhavé opisy alebo ťažké súvetia na to, aby na nás preniesol svoje myšlienky a postoje. Vyjadril ich jednoducho a priamo. Nevinným spôsobom, akým sa Bruno prihliadal na udalosti a situáciu vo svete čitateľa autor zasiahol viac, než keby zvolil akýkoľvek iný postup, či pohľad.

“What exactly was the difference? He wondered to himself. 
And who decided which people wore the striped pyjamas and 
which people wore the uniforms?”

Ťažko sa mi to hodnotí, pretože povedať o knižke, že je skvelá, rýchlo sa číta a veci podobného typu, ktoré zvyčajne hovorím pri dobrých knihách sa v tomto prípade, až tak nehodia. Je to skvelá kniha, výborná, priam fantastická, no veci, ktoré popisuje fantastické nie su. Taktiež sa ľahko a rýchlo číta, no zároveň sa nečíta ľahko, keď cítite, čo i len na chvíľu na vlastnej koži, čo sa tam deje.

No cez to všetko je Chlapec v pásikavom pyžame jedným z mojich najobľúbenejších príbehov. Zamilovala som si Bruna, tentoraz zrejme ešte viac, za to ako sa pozeral na svet. Za jeho nevinnosť a hĺbavosť, akou premýšľal aj nad maličkosťami. Je to iba chlapec, no počas čítania si od neho odnesieme istú lekciu. Naučí nás mnoho a spôsobom, ktorý si neuvodomíme, až kým sa tak nestane. Všetky postavy tu, nás svojim spôsobom učia a mnohé žiaľ v štýle, akými byť nechceme.
Tento príbeh nie je reálny, no na tom vôbec nezáleží. Väčšina udalostí sa reálne diala a autor takto poukázal na celú nezmyselnosť toho celého. Som šťastná, že rozprávačom príbehu je dieťa. Páči sa mi, že John píše takéto detské knihy často. Detské, nedetské... dajú vám toho viac.

“Bruno: We're not supposed to be friends, you and me. 
We're meant to be enemies. Did you know that? ”

Ak ide o angličtinu, tak s potešením musím priznať, že tentoraz som už nemala žiadny problém a čítalo sa mi výborne. Prišla som do stavu, kedy som si ani neuvedomovala, že čítam v inom jazyku a to je asi jeden z najlepších a najuspokojivejších pocitov pod slnkom. Ak taktiež začínate s čítaním v angličtine, ako ja a uvažujete nad knižkou, ktorá by vám nedala až tak zabrať, The Boy in the Striped Pyjamas je skvelou voľbou. Skvelou voľbou je však aj bezohľadu na angličtinu. Príbeh odporúčam každému jednému z vás.

Moje hodnotenie:

streda 15. novembra 2017

Bezduché mesto / Ransom Riggs

Originálny názov: Hollow City
Autor: Ransom Riggs
Vydavateľstvo: Plus
Rok vydania: 2016
Počet strán: 408

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej je opustený sirotinec na tajomnom ostrove, v ktorom žili podivní chovanci a diali sa neuveriteľné veci. Hlavný hrdina a rozprávač Jacob odhalil, že akýmsi zvláštnym spôsobom sú stále nažive a spoločným útekom z ostrova sa pokúšajú zachrániť slečnu Peregrinovú, ktorá prišla o svoju ľudskú podobu. Zúfalo bojujú s Bezduchými a Nemŕtvymi, aby našli ymbrynku, čo jej môže pomôcť. Jacob, ktorý dokáže vidieť Bezduchých a dokonca ich zabiť, prežije s nimi neskutočné veci od bombardovania Londýna až po panoptikum na jarmoku s Neobyčajnými, ktorí im chcú pomôcť. Láska k Emme, ktorá k nim patrí, a túžba vrátiť sa k rodičom do vlastného sveta sú pre Jacoba neriešiteľnou dilemou...

Hanbím sa. Prečo? Pretože prečítať si pokračovanie úžasných Neobyčajných detí slečny Peregrinovej mi trvalo zrejme viac ako tri roky. Neustále som to odkladala, až som to odložila príliš. Nerozumiem tomu, pretože z prvého dielu som bola nadšená (aj to je slabé slovo.) Dodnes si pamätám, ako veľmi ma po prvýkrát knižka strhla. Začala som čítať v jedno chladné, upršané popoludnie a bez dychu som čítala po celý zvyšok dňa, pričom som sa zastavila, až na konci dňa a ako inak, na konci knihy. V ten deň by ma nedokázalo odtrhnúť od fantastického príbehu zrejme nič a nikto. Takže na otázku prečo som vzala do rúk pokračovanie, až po troch rokoch si sama neviem odpovedať.

Bolo to zvláštne... Opäť sa zvítať so starými priateľmi, ktorí mi tak dávno prirástli k srdcu. Všetko mi bolo známe a zároveň cudzie, no vďakabohu za nápad autora, ktorý na úplný začiatok zakomponoval krátke zhrnutie a predstavenie hlavných postáv. Verím, že mnohým to pomohlo, vrátane mňa. 
Mala som vysoké očakávania, pretože po prvom diely to inak ani nešlo. Autor ma už presvedčil o svojich schopnostiach, takže som mu dôverovala a verila, že ma prekvapí zas a znova. Asi aj preto som bola v miernom šoku. Totižto spočiatku ma Bezduché mesto vôbec nebavilo a cítila som sa rozčarovane. Nedokázala som pochopiť, ako je možné, že do číania sa musím nútiť a celé dianie ma vlastne ani nezaujíma. Potom však nastala zmena a medzi mnou a Riggsom konečne preskočila tá správna iskra.

Konečne si ma omotal okolo prstu a ja som nadobudla pôvodnú dôveru voči jeho nápadom. Keď sme už pritom, tak patrí mu obdiv. Vymyslel neskutočne originálny príbeh s originálnymi prvkami a celkovo som sa ešte nestretla s podobným príbehom, ako vytvoril on. Aj preto je jeho tvorba výnimočná a človek si ju zapamätá. Nemám v úmysle porovnávať, nie je to tak myslené, ale povedala by som, že Ransom Riggs je ako Patrick Ness. Obaja dokážu prekvapiť a vymyslieť niečo celkom nové, nepoznané.

Bezduché mesto sa napokon ukázalo, ako jazda s nikdy nekončiacimi problémami, komplikáciami a nervami - tie odporúčam mať pevné. Neustále sa tu niečo dialo a nestačila som sa diviť nad tým, čo som čítala. Veľmi som si to samozrejme užívala a tešila sa, pretože mrzelo by ma, keby som sa sklamala v mojom obľúbenom autorovi. Dúfam, že prečítanie Knižnice duší mi nebude trvať ďalších pár rokov :D, bolo by fajn vedieť, ako to celé skončí, pretože koniec skončil n-e-o-b-y-č-a-j-n-e. Komplikácie, ktoré sa vyskytli na konci mi riadne potrápili nervy. Nech som čakala čokoľvek, ani v najdivokejších snoch by som si nepredstavila takýto záver. Teším sa na pokračovanie, aj keď priznávam... Tento svet mi bude chýbať.


Moje hodnotenie:

štvrtok 9. novembra 2017

Malá kniha Hygge | Veľký sveter, hrubé ponožky, teplá deka, tlejúci ohník a šálka čaju? Áno prosím!

Originálny názov: The Little Book of Hygge
Autor: Meik Wiking
Vydavateľstvo: LUKA
Rok vydania: 2017
Počet strán: 288

Viete, prečo sú Dáni najšťastnejším národom na svete? Ako sa im darí žiť radostne a pokojne aj v dnešných bláznivých časoch? Ich tajomstvo nie je vôbec komplikované. Spočíva v životnej filozofii s tajomným názvom hygge.
Hygge, to sú chvíle, keď sa v hrubých vlnených ponožkách zababušíte do pohodlnej deky, kým vonku zúri búrka. Hygge cítite pri tlmenom svetle sviečok, keď večeriate so svojimi blízkymi a užívate si spoločne strávené okamihy, ktoré sú jedinečné. Hygge, to je ten neopísateľný pocit, ktorý sa vás zmocní pri pohľade na červenkasté nebo so zapadajúcim slnkom.
Zamilujte si hygge a odhaľte tajomstvo toho, ako byť v živote šťastnejší a spokojnejší. Malá kniha hygge je skutočnou bibliou dánskeho životného štýlu, ktorý obľubujú ľudia po celom svete. Riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia Meik Wiking v nej prináša praktické a jednoduché rady, ako zažívať viac radosti a plnými dúškami si užívať chvíle pohody na dánsky spôsob hygge – od ideálneho osvetlenia vášho domova, cez príjemný čas strávený s vašimi najbližšími až po osvedčené chutné hygge recepty.
Malá kniha hygge vám priblíži filozofiu pohody a tepla, ktorú si veľmi ľahko osvojíte aj vy.


Po Malej knižke Hygge som pokukovala už veľmi dlhý čas. Aj preto veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu PreŠkoly, že mi umožnilo prečítať si ju, keď som sa konečne odhodlala a nastal ten správny čas. Dúfam, že vás moja recenzia taktiež troška navnadí, ako sa to pred istým časom stalo mne (o Hygge som sa dozvedela na základe recenzie) a že vás knižka zaujme. Ak sa tak stane, z pohodlia domova si ju môžete zakúpiť napríklad na tejto adrese.

O čom to vlastne je? Myslím si, že na Hygge vlastne ani netreba obsah.
Milujete dni, kedy si bez výčitiek ležíte v posteli, či sedíte vo vašom obľúbenom kresle, zabalení do hrubej, teplej deky, popíjate si horúcu šálku kávy alebo čaju, sviečky pomaly horia a vy cítite tú prostú, napĺňajúcu spokojnosť? Áno? Tak to ste na správnom mieste!

Meik Wiking pracuje ako výskumník šťastia(?). Často sa stretáva s tým, že ho mnohé denníky, a tlač ako taká, oslovujú v čom tkvie dánske šťastie a čo to ten Hygge vlastne znamená. Hygge je pocit. Je to pocit bezpečia, keď ste doma. Je to radosť, ktorá spočíva v jednoduchosti, uvoľnenej atmosfére a v maličkostiach. V prvom rade je to však o užívaní si prítomného okamihu s čím máme v dnešnej dobe mnohí problém. Doba je rýchla. Žijeme v kolobehu, ktorý sa len tak ľahko nezastaví a povinnosti nepočkajú. Sme zvyknutí žiť v neustálom strese a pod tlakom, preto aj keď sa konečne dočkáme pohodovej chvíle, automaticky myslíme dopredu a naše myšlienky patria povinnostiam, ktoré nás ešte len čakajú, či nepríjemnostiam. Neustále dúfame v budúcnosť, až napokon zistíme, že prítomnosť nám ušla pomedzi prsty a stratili sme kopec času... Ja osobne to však chápem, pretože naozaj nie je jednoduché zastaviť sa. V poslednom čase s tým mám obzvlášť problém. Prakticky jednoduché nie je robiť, ani len veci pre radosť.

Hygge však "vyvracia" všetky spomínané negatíva. Autor nás pomaly učí, ako sa zastaviť a ako si navodiť správnu atmosféru pre pohodové vyžitie. Postupne si nás získava, pretože kniha nefunguje iba, ako manuál pre šťastie. Dej ovplyvňuje aj autor, pretože do rád a tipov zahŕňa i svoje spomienky, zážitky a ako príklady poskytuje vlastné skúsenosti. Veľmi sa mi to páčilo, pretože knižka mala odrazu svoju atmosféru a osobité čaro. Vedela som si tie momenty dokonale predstaviť v mysli a zrazu som sa taktiež cítila uvoľnene a šťastne. Áno... Musím priznať, že pri čítaní som sa cítila, až neobyčajne dobre a pozitívne naladená. Autor má skvelý štýl písania a nech opisoval čokoľvek,
bavilo ma to a užívala som si každý detail.

Čitateľovo oko veľmi rýchlo pohladia prekrásne fotky, či obrázky, ktoré idú s tipmi na relax, ruka v ruke. Je to zvláštne, pretože Hygge je samozrejme netypická knižka bez deja, či zápletky, no aj tak som si toto čítanie užila, tak ako už dlho nie. Konečne sa mi podarilo sústrediť iba na čítanie a moja myseľ si oddýchla. Každý deň som sa tešila na večer, kedy sa usadím do svojho kresla, budem si chlipkať kávu, zabalím sa do deky a prežijem Hygge na vlastnej koži. Na veľa vecí som sa začala pozerať inak, i keď v tomto štýle života som sa našla a riadila som sa týmto všetkým, aj predtým než som sa dopočula o knihe. Len som to nemala pomenované O:). Jedno z najväčším šťastí na svete je byť vyrovnaný a spokojný z maličkostí a okamihov, ktoré sa práve dejú. Malú knižku Hygge vám môžem jedine odporúčať! Každý z nás ju svojim spôsobom potrebuje...
Len tak pre zaujímavosť. Viete čo ma úplne zahrialo na duši? Keď pri časti OBLEČENIE autor opísal môj šatník. Potešilo. Myslím, že v Dánsku by sa mi naozaj darilo ❤.

Moje hodnotenie: